Občas nás čosi upúta, aspoň na istý čas vzbudí potešenie, záujem, či je to obraz, hudba, osoba, doba je presýtená podnetmi, ktoré vstupujú do nášho života, ale všetko sa viaže na čas a pominuteľnosť.
Kresťanstvo pripomínalo človeku večnosť, lebo ako píšu evanjelisti, Kristus nás prišiel zachrániť nie pre túto zem, ale pre večnosť. A otázka večnosti hlboko je spätá s otázkou : Aká bude večnosť?
A tá nás stavia pred veľký zápas, zápas duše, ktorá bude patriť Bohu alebo podsvetiu temna. Deti z Fatimy mali videnie pekla, ktoré nezaškodí trochu priblížiť, lebo sa dotýka každej ľudskej bytosti.
——————————————————————————————————————–
Niekoľko rokov pred svojou smrťou 13. februára sestra Lucia napísala ´Vo svete je veľké množstvo neveriacich, popierajúcich tieto pravdy; ony však pre to nestrácajú nič zo svojej pravdivosti. Táto neviera nezachráni neveriacich od hrôz pekla, ak ich doň privedie ich hriešny život.´
… Boh nám vo Fatime poslal svoje posolstvo ako dôkaz o týchto pravdách. Toto posolstvo nám ich pripomína, aby sme sa ani my sami nedali zviesť falošnými teóriami neveriacich, ktorí ich popierajú alebo podvodníkmi, ktorí ich prekrucujú a deformujú. Posolstvo nás ubezpečuje, že peklo je reálna skutočnosť, a že v ňom končia, ako hovorí, duše úbohých hriešnikov. Presvätá Panna prikázala deťom, aby toto videnie udržali v tajnosti. Lucii ho dovolila odhaliť až v roku 1941.
Zo všetkých troch detí vízia pekla najviac ovplyvnila malú šesťročnú Jacintu. Tu sú niektoré jej vyjadrenia o pekle: Ach, peklo! Ach, peklo! Matka Božia, zľutuj sa nad tými, ktorí nemenia svoj život. Keby len ľudia vedeli čo ich čaká vo večnosti, zo všetkých síl by sa usilovali zmeniť svoj život…Peklo!Peklo! Ako mi je ľúto duší, ktoré prídu do pekla! A ľudia tam horia za živa, ako drevo v ohni!
Občas sa Jacinta spýtala Lucie: „Prečo Panna Mária neukáže peklo hriešnikom? Keby ho uvideli, nikdy viac by sa už nedopustili hriechu.“
Svojmu bratovi zvykla často hovorievať: „František, pomodlíš sa so mnou? Musíme sa veľmi veľa modliť, aby sme zachránili duše pred peklom; tak veľa ich tam ide. Tak veľa!“
Napokon povedala: „Ja už čoskoro odídem do neba, ale vy tu ostávate. Ak vám Panna Mária dovolí, povedzte každému aké je peklo, aby ľudia už viac nehrešili a nedostali sa tam.“
Vo Fatime Panna Mária povedala: „Prichádzam, aby som varovala veriacich, nech zmenia svoj život a nech odprosujú za svoje hriechy. Nesmú už viac urážať nášho Pána, pretože hriechy ľudí ho nesmierne bolestivo a hrozne urážajú. Ľudia sa musia modliť ruženec. Nech sa ho modlia každý deň.“ Panna Mária s veľkou vážnosťou povedala deťom: „Obetujte sa za hriešnikov a často pri tom opakujte ´Ó, Ježišu môj, toto je z lásky k Tebe, za obrátenie hriešnikov a na odčinenie urážok, ktorými ľudia znevažujú Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.´“
Podobne bola zjavená modlitba po ruženci: Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.
13. júla 1917 odhalila Presvätá Panna Mária pred očami troch detí desivú skutočnosť. Rozpráva Lucia: „Naša Pani nám ukázala obrovské ohnivé more, ktoré akoby bolo pod zemou. V tomto ohni boli ponorení démoni a duše, v ľudskej podobe; boli ako priehľadné žeravé uhlíky – sčerneté alebo rozpálené do bronzova, vznášali sa v oblakoch dymu, z ich tiel vychádzali plamene. Dvíhali sa a padali na všetky strany ako iskry z blčiacej vatry, boli akoby v stave beztiaže a nekontrolovali svoje pohyby; príšerne vrešťali, stonali a nariekali od bolesti a zúfalstva. Toto všetko nás tak vydesilo, že sme sa začali triasť od strachu. Démoni vyzerali ako hrozne odpudzujúce a odporné, neznáme zvery, čierne a priehľadné ako žeravé uhlíky. Toto videnie trvalo iba chvíľu, a to vďaka našej láskavej Nebeskej Matke, ktorá nás vopred upozornila na to, čo uvidíme, a sľúbila, že nás vezme do neba. Inak by sme zrejme zomreli od strachu a hrôzy. Potom sme pozdvihli oči k Našej Pani, ktorá nám láskavo, ale i so smútkom povedala: „Videli ste peklo, kam idú duše úbohých hriešnikov. Boh si želá, aby sa na ich záchranu začalo vo svete uctievať moje Nepoškvrnené Srdce. Ak ľudia urobia čo vám teraz poviem, veľa duší bude zachránených, a bude pokoj a mier.“
Panna Mária ďalej povedala: „Modlite sa, veľa sa modlite a obetujte, pretože množstvo duší ide do pekla len preto, lebo sa za ne nikto nemodlí a neobetuje.“
Vízia pekla, ktoré mali tieto tri deti privilégium vidieť, v žiadnom prípade nezveličuje realitu, ktorú predstavuje. Peklo videli deti v takej podobe, v akej ho dokáže pochopiť ľudská myseľ. Lucia, ktorá bola od roku 1948 karmelitánkou v portugalskej Coimbre, povedala v roku 1992 kardinálovi, ktorý ju chodil navštevovať: „Peklo je realita … Kážte stále o pekle, pretože aj náš Pán o ňom hovoril; je to vo Svätom Písme. Boh nikoho neodsudzuje do pekla. Človek sa odsúdi do pekla sám. Boh dáva človeku slobodu v rozhodovaní a túto slobodu človeka rešpektuje.´
Panna Mária sa od decembra 1919 až do februára 1920 zjavila Jacinte ešte niekoľkokrát. Medzi iným jej povedala aj toto:
„Hriechy sveta sú veľmi veľké a ťažké … Keby ľudia vedeli čo znamená večnosť, robili by všetko čo je v ich silách, aby zmenili svoj život.“
„Unikaj pred bohatstvom a luxusom; miluj chudobu, ticho a pokoj; prejavuj milosrdenstvo aj voči zlým ľuďom.“
„Viac duší príde do pekla pre hriechy tela, než z akéhokoľvek iného dôvodu.“
„Určité módne trendy veľmi urážajú nášho Pána. Beda ženám, ktoré nie sú cudné a zdržanlivé.“„Božia Matka si želá viac panenských duší, ktoré sa zaviažu sľubom čistoty.“
Marino Restrepo z Kolumbieopisuje skúsenosť, ktorú dostal vo svojom videní.
V posolstve Pán hovorí: „Obrovská časť ľudstva je viac produktom smilstva ako lásky. Milióny ľudí sa počnú uprostred hriechu. Veľká časť ľudí je odmietnutých už v matkinom lone a milióny sú zavraždené pred narodením. Tí, čo sa narodia do sveta bez lásky, ťahajú na seba nielen ťarchu dedičného hriechu, ale aj ošklivosť hriechu svojich rodičov.“ Marino hovorí. Svet je stále temnejší, zalievajú nás vlny odporu, nenávisti, v srdciach, ktoré sú opustené a pošliapané skôr, ako vyjdú z lona svojich matiek. Pán mi so smútkom ukázal ľudstvo, ktoré sa priblížilo k večnej priepasti vlastnej deštrukcie. Každá duša však má možnosť zrieknuť sa hriechu a uznať Boha, čím sa zachráni. Je skutočne dôležité identifikovať, na území koho stojíme, či sme v Božom kráľovstve alebo diablovom.
Pán vidí svet, v ktorom dnes žijeme, ako vesmír oddelený od milosti a topiaci sa vo vlastnej duchovnej hanbe. Posledný útok zlého proti ľudstvu sa začal v 50. rokoch 20.storočia…Pohanstvo sa začalo pomaly potichu presúvať do pozície, z ktorej začalo inváziu do sŕdc západného kresťanstva. Nastalo obdobie modiel tohto sveta.
Amputácia kresťanstva od našej duše začala cez krádež zbraní, ktoré nám Boh dal aby sme obstáli voči svetu, diablovi i vlastným slabostiam. V pokore prijímať Pánovo Slovo, mať účasť na jeho svätých daroch v spovedi i Eucharistii, konať skutky svetla, milosrdenstva a nie sebectva a tmy.
„Svätá spoveď je sviatosťou milosrdenstva a my musíme vyznávať svoje hriechy s radosťou a s dôverou, že Pán sa nad nami zmiloval a prijíma nás i uzdravuje svojou láskou.“ Žijeme v pominuteľnom svete a Pán mi ukázal, že tento svet je len ako malý záblesk v rámci večnosti. V tomto záblesku boli tisíce duší zničených, oslepených a túlajúcich sa vo svojej istote, že bojujú o čosi veľké a trvalé.
Stáť pred Pánovým svätým súdom v smrteľnom hriechu je najdesivejšou skúsenosťou. Veľmi málo duší obsiahne spásu hneď, veľká časť ľudí je po smrti odsunutá do hrozného očistca, a istá značná časť ľudí ide do pekla, do večného zatratenia.
Namiesto oslavy Boha, človek oslavuje sám seba, a stvorené veci alebo osoby. Dekadencia zasiahla aj oblasť sexuality, ktorá je ešte zvrhlejšia ako za čias Babylonu, Sodomy a Gomory. Potrebujeme posilniť duchovný základ, aby sme boli vytrhnutí z moci zla a zakúsili oslobodzujúcu moc Krista, ktorý sa obetoval za každého človeka, za každú dušu, ktorá je od večnosti povolaná žiť s Bohom.
Keď sa prenesieme k spomienkam Jacinty z Fatimy, Matka Božia jej dáva tieto slová:
„Panna Mária už viac nemôže zadržiavať ruku svojho Božského Syna, ktorá dopadne na svet. Ak sa ľudia polepšia a zmenia svoj život, náš Pán ešte aj teraz zachráni svet; ak sa však nezmenia, príde trest.“ „Ľudia sa musia zriecť hriechu a nezotrvávať v ňom, ako to robili doteraz. Je nevyhnutné všetko úprimne oľutovať.“
„Povedz všetkým, že Boh rozdáva milosti skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Povedz im, aby si od Nej vyprosovali milosti a že Ježiš si želá, aby sa Jeho Božské Srdce uctievalo spolu s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie. Nech si od jej Nepoškvrneného Srdca vyprosujú pokoj a mier, pretože Pán zveril pokoj a mier vo svete do rúk Panny Márie.“
Panna Mária povedala deťom vo Fatime počas svojich šiestich zjavení, že sa musia modliť, najmä ruženec. Tri deti veľmi ochotne a veľkoryso odpovedali na žiadosť Matky Spasiteľa..
A je tu ešte otázka Jacinty, ktorý druh hriechu najviac napomáha zatrateniu. Iste každý hriech, najmä ťažký, ale zvláštnu pozornosť nasmerovala k jednému hriechu. Hriechu smilstva a nečistoty.
Sestra Lucia, posledná žijúca fatimská vizionárka povedala, že toto sa týka predovšetkým hriechov proti čistote, tiež nazývaných aj hriechy nečistoty. Dôvodom tohto tvrdenia nie je to, žeby hriechy proti čistote boli najzávažnejšími hriechmi, ale preto, lebo sú najbežnejšími, a, ako aj sestra Lucia konštatuje, „kvôli svedomiu“, pretože je menej pravdepodobné, že ich ľudia budú ľutovať tak ako ostatné hriechy. Pretože vedomie neprávosti, ktoré je prvotným stimulom k ľútosti človeka nad svojimi hriechmi, nie je v tejto oblasti tak silné; s výnimkou cudzoložstva; Po spáchaní určitých nečistých skutkov má človek väčší pocit hanby a preto sa mu tieto hriechy len veľmi ťažko vyznávajú vo svätej spovedi, či dokonca ľutujú aj vo vlastnom srdci; Naša ne-kresťanská, či lepšie povedané, anti-kresťanská kultúra prezentuje sexuálnu aktivitu všemožného druhu ako prirodzenú a zdravú, a sexuálnu abstinenciu označuje za nezdravú. Šieste prikázanie, súvisiace s čistotou, sa vždy nazývalo „ťažké prikázanie“. A dnes, s pornografiou na každom rohu, so ženami a dievčatami, ktoré sa obliekajú neporovnateľne necudnejšie a nezdržanlivejšie než kedykoľvek predtým, ho môžeme pokojne nazvať takmer „ťažko a najčastejšie porušovaným prikázaním“. Nehovoriac, že z tohto hriechu sa rodí množstvo ďalších a závažných, smilstvo slobodných, voľné zväzky, zabraňovanie počatiu, potraty, rozpady manželstiev, opustené deti, závislostí i hriech pýchy, ktorý sa obracia voči Bohu ako aj otupenosť svedomia a iné. Ježiš nás však uisťuje stále rovnako: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“ (Lk 18, 27). A k tomu pridávame, že každý, kto pri ohrození hriechom nečistoty vzýva Presvätú Pannu Máriu o pomoc, chráni sa silou kríža a duchovných milostí, dostane milosť vyhnúť sa mu, ako Ona sama zjavila mnohým svätým. A tí, čo zápasia o život v čistote, vedia z vlastnej skúsenosti, že ak svoj hriech nečistoty pokorne vyznajú vo svätej spovedi, svedomie sa im očistí od veľkého bremena, a prežijú taký pokoj duše, aký im svet nemôže nikdy dať.
Predtým, ako Jacinta zomrela, ešte povedala, čo jej hovorila Panna Mária o obliekaní – ako určité módne trendy, ktoré sa zavádzajú, vo veľkej miere urážajú nášho Pána. Svätý Ján Zlatoústy dal ženám všetkých čias priam nadčasové inštrukcie o obliekaní, keď vo 4. storočí povedal:
„Svoje osídla nosíte všade so sebou a svoje siete rozhadzujete všade kam prídete. Tvrdíte, že nikoho nezvádzate na hriech. Svojimi slovami nie, ale robíte to tým, ako sa obliekate, držaním tela … Keď spôsobíte, že druhý človek v srdci zhreší, ako môžete byť nevinné? Povedzte mi, koho tento svet odsudzuje? Koho sudcovia trestajú? Toho kto jed vypil, alebo toho, kto ho pripravil a druhému spôsobil smrť? Pripravujete čašu plnú ohavností, smrteľný nápoj, a ste oveľa väčšími zločincami, ako tí, čo otrávia jedom telo; vy totiž nevraždíte telo, ale dušu. A nerobíte to nepriateľom, ani z nevyhnutnosti, ani ako následok zranenia; robíte to z bláznivej márnivosti a pýchy.“
Páter Bernard A. Kunkel, veľký zástanca zdržanlivosti a slušnosti, v súvislosti so slovami Matky Božej z Fatimy nadávno povedal: „Ona vedela, že … túto módu navrhujú sily zla, spolu aj s nečistou literatúrou … filmami a televíznymi skazenými produktmi … všetko ako súčasť programu týchto síl zla, ktorým je zničiť morálku, najmä u mladých ľudí. Panna Mária tento plán síl zla len odhalila a upozornila nás naň.“
Smrť, súd a večnosť. Tri slová, tri skutočnosti, na ktoré človek musí pamätať už za života a pripraviť sa ne ne. Inak nielen premárnil svoju existenciu, ale môže vstúpiť do večného nešťastia, ktoré bolo pripravené diablovi a jeho anjelom, nie človeku. A Boh nám k tomu vo svojej láske a dobrote dáva svoju milosť i prostriedky, kým žijeme na tomto svete.