Možno trochu s oneskorením sa mi dostal do rúk článok Slova č.3 od p. Jozefa Glasu s názvom „Etika, strach a koronovakcína“.
Mohol by tento článok vyznieť ako ľahký žáner z bežného prostredia ľudí, kde je poukaz na krčmové sféry, kde sa muži boja injekčnej striekačky, a rozličné fabulácie o nepriateľoch vakcinácie, tzv. antivaxeroch, o šírení strachu a rôznych typoch neodbornej argumentácie.ap. Jedná sa však o tému, ktorá je dosť závažná a aj v odborných kruhoch vôbec nejednoznačná, či už v slovenských alebo aj zahraničných pohľadoch nie až tak na očkovanie proti covid -19, ako skôr na samotné očkovacie látky, na ich účinnosť, ale aj na ich možné riziká.
Chcem sa však dotknúť v krátkosti dvoch dôležitých skutočnosti, ktoré zazneli v článku. Prvou z nich je nielen apel ale priam masívny atak na svedomie človeka. Vo všetkej úcte autor článku mnohým vytýka, že všemožne hľadajú dôvody a to i z morálneho hľadiska proti vakcíne. Citujem: „Lebo treba chrániť nenarodené deti-iste treba. Lebo umelý potrat je zlo-iste, je to veľké zlo. Lebo vakcíny sú z potratených detí -je to lož. Lebo sa používajú bunkové línie z potratených detí- je to pravda a je to nesprávne. Preto nemôžme vakcínu použiť- to je zlý morálny úsudok. Ale my si myslíme- to je opovážlivosť….“ (Slovo č.3,s.7) A do toho je ešte pridaná autorita cirkvi, ktorá hľadá ochranu ľudského života a vakcináciu považuje za eticky správne konanie. Viď očkovanie pápeža, ak by niekto náhodou pochyboval.
Je toho dosť na vysvetľovanie, ale aspoň takto: Ak nie je vakcína z potratených detí a vzápätí tvrdenie, že sa použili bunkové línie potratených detí, a to je akože čosi iné, si úplne odporuje. Sv. pápež Ján Pavol II v encyklike Evangelium vitae jasne učí: „Zabitie nevinných ľudských bytostí, aj keď prináša iným úžitok, je činom absolútne neprípustným…Také isté morálne odsúdenie si zasluhuje prax využívania ešte živých ľudských plodov a embryí – niekedy na tento účel špeciálne vyrobených oplodnením v skúmavke, či už ako biologický materiál na ďalšie použitie, alebo ako zdroj orgánov a tkanív na transplantáciu, slúžiacich na liečenie niektorých chorôb.“ (enc.EV čl.63)
Teda ani úžitok v rôznych sférach ľudského zdravia nemôže prekryť účasť na tom, čo je morálne zlé a neprípustné od začiatku alebo v priebehu deja. To je učenie cirkvi. Ak je dnes cez niektorých predstaviteľov vysvetlenie iné, dávajúce inú normu, je na svedomí človeka, aby sa priklonil k tomu učeniu, ktoré cíti vo svedomí, že je správne. Otázka vakcinácie nie je dogmatická otázka, a preto akýkoľvek nátlak na svedomie človeka, zvlášť kresťana, je závažným previnením. Svätý Ján Pavol II hovoril o vedeckých a súčasne systematických plánovaných ohrozeniach v dobe, epoche masových útokov proti životu. (por.enc.EV 63, čl.17) V tej istej encyklike
Sv. Ján Pavol II. hovoril o samotnom svedomí: „Oslabenie citlivosti na Boha a človeka, spolu so všetkými jeho zhubnými následkami pre život, odohráva sa v hĺbke svedomia. Ide tu predovšetkým o svedomie každého človeka, ktorý stojí vo svojej jedinečnosti a neopakovateľnosti sám pred Bohom. Ale v istom zmysle ide tu aj o „svedomie“ spoločnosti. Aj ono je istým spôsobom zodpovedné nielen preto, že toleruje alebo podporuje správanie zamerané proti životu, ale aj preto, že utvára kultúru smrti, ba vytvára a upevňuje skutočné štruktúry hriechu namierené proti životu.“ (enc.EV čl.24)
Slová o hazardovaní so životmi iných u ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, sú úplne neprípustné s ohľadom na svedomie človeka, a môžu byť skôr citovým vydieraním. A v tejto oblasti určite. Ak sa spomínajú Božie prikázania, tak ochrana života platí obojsmerne. Samozrejme, je tiež na svedomí človeka, aby vyhľadal maximálne množstvo spoľahlivých informácií, a potom je to už na jeho svedomí, aby sa podľa neho rozhodol čo najlepšie. Ako hovorí apoštol Pavol, tak, ako si každý zaumieni vo svojom srdci. Nie na prianí a názore alebo túžbach iných. Boh sám stojí v rešpekte pred ľudskou slobodou. A otázku vakcinácie nie je možné absolutizovať a spájať so záhubou alebo záchranou človeka. Je len jedným z medicínskych prostriedkov, ktoré však majú svoje pre i proti i v tých najvyšších odborných kruhoch.
Dr. o.Štefan Kopčák