Okamih vydania Krista pohanom predchádzalo súdenie náboženskými vodcami izraelského ľudu. Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí… opľujú ho, zbičujú a zabijú. Ale On tretieho dňa vstane zmŕtvych. (por.Mt 16,21) Písal som viacero listov na rôzne miesta, ako je možné, aby hygienik riešil Tajomstvo Eucharistie. Jeho inštruktáž pri podávaní Eucharistie sa podobá návodu, ako keby sme vstúpili do jadrovej elektrárne a hrozí nám smrteľné ožiarenie. Tak brachiálne, tak úbohé. Iní použijú slovíčko – nekompetentné a drzé. A toto bolo dovolené. Toto bolo pripustené. Bol vydaný do rúk pohanov a oni s ním urobili čo chceli. Je to poníženie Krista. Nehovoriac už o absolútnom zákaze verejných bohoslužieb. Svet sa opäť zmocňuje Krista cez zradu a zbabelosť tých, ktorí mali byť verní a odvážni.
Tu si musíme pripomenúť slová Kristove, slová Pána – „ Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným…Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho On padne, toho rozdlávi.“ (Mt 21,42,44)
Židia chápali, že Kristus je Kameňom, Skalou, Základom nového života a večnej spásy, na ktorom sa stavia budova večného života. Ale je i Kameňom, Skalou a Základom, bez ktorého človek zahynie.
Stačí si všimnúť obdobie po nanebovstúpení Pána, mnoho židov poslušne prijalo vieru, i kňazov. Došlo k mnohým konverziám. Boh ešte nechal čas. Aj vtedy, keď sa židia bili do pŕs a zvolávali na seba Kristovu krv i na svoje deti. Ale prišiel čas, keď v roku 70 rímsky vojvodca Titus obkľúčil Jeruzalem, a historik opisujúci túto tragédiu nemohol nájsť slová. Nazval ju obrazne hroznou apokalypsou, akú svet nevidel.
Boh dopúšťa aj túto covidovu dobu. Pre jedných bude časom dať si do poriadku život, i svoju dušu. Pre iných bude časom, ktorý ich zanechá v temnote sveta, ktorých ovládne strach a budú podnikať kroky aby si zachránili život za každú cenu. Strach z neba je len jeden – ten spasiteľný, ktorý volá k pokániu. Tie iné sú nebezpečné, pretože zahmlievajú pohľad na Boha a napadajú vieru.
Apoštol Pavol hovorí, že ak strácame život, tak pre Krista. Bol ochotný ho stratiť, ale nikdy nestratiť Krista. Nie pre všetkých to dnes platí. O to väčšie je ohrozenie, ktoré siaha na to, čo sme dostali z lásky Boha skrze Obetu Krista pre večný život. Koľko času ešte máme? Nevieme.
Ale Apoštol nás vyzýva byť rozumnými, a bdieť. Lebo nevieme…..
Dr. o. Štefan Kopčák