Možno si niektorí pamätajú pekný film k vianočným sviatkom – Štvrtý kráľ. V jednej epizóde zablúdi včelár/štvrtý kráľ/ k malomocným a ocitá sa v pasci, nepozná cestu von. Od malomocných však počuje: „ Odtiaľ cesta nejestvuje. Staneš sa takým ako my. Tu sa budeš cítiť normálny. Kedysi sme boli aj my ako tí vonku, ale zvykneš si.“ Odpovedal: “Mám vonku ženu, deti, nechajte ma odísť.“ Odpovedali: “Aj my sme mali. ..Nikdy ťa nenecháme odísť, /prinútime ťa/, budeš ako my. A tých vonku budeš nenávidieť…“
Pointa tohto príbehu je v tom, že nám čosi pripomína. Nábor na očkovanie /pre tých normálnych, ktorí to chápu/prekračuje všetky medze slobody a svedomia a spochybňuje sa ba dokonca ruší právo na rešpektovanie práv a slobôd i výhrady svedomia. Ale nielen to. Neočkovaní sa vysúvajú na okraj spoločnosti, ba stávajú sa terčom obviňovania, zastrašovania, i výslovného nepriateľstva.
Je známe staré latinské heslo „Rozdeľuj a panuj!“ Ľahšie sa vládne ale i ovláda tam, kde je spoločnosť rozdelená. Táto segregácia preniká do všetkých sfér pod dogmou ochrany zdravia. Pred kolapsom nemocníc. Ale vina nepadá na tých, ktorí ako zdraví neprijímajú medicínsky produkt, ktorému nedôverujú alebo majú morálne výhrady. Násilná vakcinácia pod rúškom zdravia a záchrany nemocníc je akoby obrazom bôžika, od ktorého čakajú ľudia tohto sveta spásu. Ale mnohé krajiny, kde je očkovanosť vysoká, nepotvrdzujú túto ľudskú spásu a záchranu. Každý musí zvážiť rozhodnutie sám, a ono musí byť rešpektované. V úcte voči očkovaným, ale i v úcte voči neočkovaným rovnako.
A na záver. Mám dojem , že počet lôžok napriek veľmi vysokým finančným obnosom na rozličné projekty, zostal po dobu celých dvoch rokov akoby na jednom čísle. Nie je zásadná chyba v tomto? Ak vieme, že bude hladomor, nepripravíme si zásoby, ale budeme obviňovať tých, ktorí konzumujú jedlo? Pripraviť iba vakcínu v experimentálnom štádiu je viac ako nepochopiteľné. Modlime sa za našich odborníkov.
Písmo nás vyzýva, aby sme zostali pevní vo viere. Prečo? Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. (Mt 16,25) Viera nás totiž vedie k záchrane života, v ktorom je premožená smrť i hriech, a v ktorom je večný život ako dar od Boha, skrze Krista, v ktorom je celé naše vykúpenie i naša nádej, presahujúca i silu smrti. Tento Boží život v nás musí byť na prvom mieste, aby sme žili v láske a bázni pred našim Bohom a boli tak vždy, vždy, a stále pripravení na stretnutie s Ním. Boh vás žehnaj!
o. Dr.Kopčák Štefan