Božie a ľudské. Dostali sa do ostrého konfliktu priamo pri osobe samého Krista – Božieho Syna. Svet sa bude zaoberať len ľudským, a často to ľudské ako kedysi povedal pápež Ján Pavol II, sa stane démonickým bez Boha. Apoštol Peter reagoval na slová o kríži, o ktorom Ježiš hovorí, ako o blízkej budúcnosti. Ozval sa svet, Peter ho zastúpil a povedal Kristovi: „Pane, to sa ti nesmie stať!“ (Mt 16,22b) A Ježišove slová priniesli obraz ostrého odsúdenia a konfrontácie medzi Petrovým ľudským prístupom a Božským, v ktorom je prítomná poslušnosť Bohu a viera a dôvera v cestu, ktorú zjavuje Boh. A tu sa stáva slovo o kríži tou najpodstatnejšou pravdou kresťanského života. Preto Peter počuje slová : „Choď mi z cesty satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci len pre ľudské!“(Mt 16,23)
Zo strany osôb cirkvi nie zriedka mediálne zaznieva hlas, ktorý nám kladie závažnú otázku. Obhajuje cirkev Božské alebo ľudské? Hlásame cestu kríža, alebo odmietnutia kríža. Kríž nie je iba to, čo visí na stene. Zachytil som rozhorčený hlas o nezodpovednosti kresťanov, ktorí sa nedajú očkovať, o vyčerpaných zdravotníkoch, ktorí sú na pokraji síl. Pohľad nebol zameraný na kríž, na silu Boha, ktorý posilňuje, ale na vakcínu. V mraze stojaci veriaci vonku bez covid pasov, čakajúci na zmilovanie, či im bude podaná Eucharistia, kladie závažnú otázku. Je cirkev, Kristova nevesta, na strane toho Božského? Alebo sa tu deje čosi iné. Jeden mních z atoskej hory to vyjadril takýmto postojom. Pre cirkev nie je poslaním ísť a hlásať medicínu, to nechajme odborníkom a svedomiu človeka, ktorý v tak závažných veciach sa sám zodpovedne musí rozhodnúť, s pohľadom na bezpečnosť vakcín i otázky morálnej o vakcínach z buniek potratených detí. A to musí každý sám v sebe zvážiť. My hlásajme Krista, jeho večnú spásu a pokánie z hriechov. Lebo to je poslanie cirkvi. My neriešme medicínu.
V slovách mnohých mediálnych vyjadrení je do popredia podsunutá otázka poslušnosti. K tomu ak sa dívame do dejín cirkvi i jej učenia, veľmi jasne vidíme, že život viery nemôže stáť na človeku, ale jedine na Bohu. Každý úrad v cirkvi je službou. To hovorí sám Kristus. I ten najvyšší úrad. Vláda, moc a autorita patrí jedine Bohu. A k čomu nás má viesť služba autorít v Cirkvi? Je to ako navigácia, má nás viesť správnym smerom k Bohu a poslušnosti jeho slovu a jeho vôli. Človek si nemôže nárokovať to, čo mu nepatrí, povie sám Kristus.
Hlásať poslušnosť nie sebe, ale úradu, ktorý bol Kristom daný pre službu nesmrteľným dušiam, pre jeho večnú pravdu a jej ohlasovanie. Každý úrad v cirkvi je ako navigácia, ale tá môže zlyhať, ako zlyhal aj Peter. Ale vrátil sa. Dnes je veľa pokazených navigácii, svetských, žiaľ i v cirkvi, o to viac vystupuje do popredia svedomie človeka, a princíp toho Božského v tajomstve kríža. V poslušnosti Pravde, ktorá je Božia, v poslušnosti vôli, ktorá je Božia a v ktorej niet žiadneho temna, klamu ani toho „ľudského“, ktoré odvádza od Boha a jeho cesty.
Dr. o.Štefan Kopčák