Svedectvo matky osemnástich detí

Túto kapitolu nepochopia všetci.  Je vhodná iba pre tých, čo vedia, že ľudská bytosť je telo a duch, že máme dušu a rozum. Nehmatateľný rozmer, ktorý nedokážu pochopiť tí, čo veria výhradne v matériu.Verím tomu, že človek bol stvorený na Boží obraz, na Božiu podobu nášho Stvoriteľa a nášho Otca.

Sme jeho deti. A ako dobré deti sa s ním chceme rozprávať a stretávať sa s ním v modlitbe. Delíme sa s ním o svoj smútok, a o svoje radosti, o to, čo nám robí starosti a nedá nám spať. Koniec koncov, nie je to len náš Otec, ale aj náš Priateľ, ktorý nás dokáže utešiť. Je vždy pripravený pomôcť, počúva nás a je stále pri nás, keď to potrebujeme. Jednoducho, je to náš najlepší Priateľ, a preto sa s ním stretávame v modlitbe každý deň. Modlitba je niečo, čo tvorí súčasť nášho každodenného života. Modliť sa nie je u nás  doma povinné, lebo si vážime slobodu našich detí, ale vysvetľujeme im, že modlitba nám pomáha byť lepšími, ľudskejšími a láskavejšími. Učí nás, aby sme pomáhali jeden druhému, a nehádali sa pre hlúposti.

Keď sa už od skorého rána, počas raňajok, začnú deti hádať, poviem im: „Deti, modlili ste sa dnes?“ A začneme spievať modlitbu, prostredníctvom ktorej obetujeme deň Panne Márii a prosíme ju o pomoc. Takto vyženieme „diablika“ , ktorého máme v sebe všetci. Kamarátky sa ma často pýtajú: ,,Rosa, aké je tvoje tajomstvo? Lebo to nie je normálne, ty určite niečo berieš. S tým všetkým, čo máš na starosti, čo o tebe vieme, a čo sa ti v živote prihodilo, je neuveriteľné, že máš vždy dobrú náladu.“ Moji priatelia vedia, že mám osemnásť detí (tri už zomreli, jedna dcéra sotva pred rokom, keď mala 22 rokov), že pracujem na polovičný úväzok, že sa zaujímam o tisíc záležitosti, že som poradkyňou viacerých firiem, a že mám veľa kamarátov, na ktorých mi záleží.

„Rosa, môžeš nám povedať, ako to robíš? Pre každého má deň iba 24 hodín, ale vyzerá to, že tie tvoje sú dlhšie. Máš čas robiť viac vecí, snažíš sa nechýbať na žiadnom rodičovskom združení, vidíme ťa, keď je nejaká zaujímavá konferencia, zúčastňuješ sa na sobotňajších športových zápasoch svojich detí. Boli sme svedkami toho, ako si obhajovala práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí voči štátu. Ako to robíš?“

Chcete vedieť, aké je moje tajomstvo? Chcete vedieť, „aké prášky beriem?“ Nuž, musím vám prezradiť, že moje tajomstvo nie je nič drahé. Môžu si ho dovoliť všetky peňaženky na svete a každá domácnosť, pretože – je zadarmo. Ako inak, veď pre Katalánca, ktorý šetrí euro na každom kroku, je dôležité, aby to bolo zadarmo. Moje tajomstvo je jednoduché: privstať si a ísť každý deň na bohoslužbu. Potom sa snažím zostať polhodinku pred vyloženou sviatosťou Eucharistie. Práve tam naberiem sily, tam nachádzam možné riešenie problémov, s ktorými sa v ten deň stretnem.

Menovite  myslím na každé jedno z mojich detí, a vidím, aký pokrok môžem s nimi v ten deň urobiť; takisto myslím na svojho manžela i priateľov. Rovnako rozjímam nad povinnosťami, ktoré ma v ten deň čakajú. Pracovné stretnutia, klientov, ktorých treba navštíviť, e-maily, ktoré treba poslať. Potom si spomeniem na svojich kamarátov – na konkrétnu kamarátku, ktorá práve prežíva ťažké obdobie, na svojich príbuzných, už starších, ktorí potrebujú našu lásku a vďaku. Tam mi Pán, môj Otec, dáva silu. Vysvetlím mu svoje problémy, On ma uteší a dá mi múdrosť, aby som vedela, ako sa mám počas dňa správať.

Akýkoľvek deň je v tomto veľkom svete búrlivý. Treba si vedieť poradiť s toľkými vecami naraz; preto je dobré zastaviť sa hneď zrána, uvažovať a premýšľať, aby sme vedeli, čo máme robiť, keď nastane tá konkrétna chvíľa. Napríklad, keď prebaľujem a masírujem bábätko, priblíži sa dcéra so slovami, že nerozumie domácej úlohe z matematiky, ja sa na ňu usmejem a tak jej pripomeniem, že jej zlepšenie je  – usmievať sa…. hádka medzi oboma synmi…Do toho zazvoní telefón: ocko sa zdrží, lebo je na jednom stretnutí a odkazuje, aby sme začali večerať bez neho. V priebehu piatich minút sa odohrá sled toľkých udalostí. Buď sme sa na to pripravili už ráno, alebo nie, ale inak je nemožné zvládnuť toľko vecí, ktoré sa stávajú vo chvíľach „vysokého napätia“ v dome.

Boli sme stvorení milovať. Naša ľudská prirodzenosť hľadá šťastie, a nájde ho iba v láske k ostatným. Najprv k tým najbližším: k manželovi, k deťom, k rodine, k priateľom, ku kolegom z práce, ku každému človeku, ktorý nám príde do cesty. Manžel mi raz prezradil, čo mu povedal syn: „Mama sa rozpráva so všetkými na ulici. Je to preto, že sa chce stať kamarátkou všetkých?“ Nuž áno, zaujímam sa o každého človeka, ktorého stretnem. Rada sa porozprávam s mladou mamičkou, ktorá je na prechádzke so svojim bábätkom, zastavím ju, zagratulujem jej a spýtam sa, ako sa volá jej dieťa. V tomto neosobnom svete, v ktorom žijeme, je veľmi pekné zaujímať sa o druhých, spýtať sa na ich radosti, túžby, problémy, plakať spolu s nimi v ich trápeniach, a tešiť sa z ich úspechov.

Cez prázdniny mi moje dospievajúce deti hovoria: „Nie je povinné ísť na bohoslužbu,“ ale práve cez prázdniny máme viac času, aby sme milovali Boha, ktorý je našim Otcom. Ja im poviem, že je to pravda, že je treba byť slobodný na to, aby sme milovali. Ale poviem im aj to, že diabol je veľmi aktívny a ony to vidia: na ulici je násilie, sex a drogy… nie je veľmi ďaleko od nás. Diabla nenecháme vojsť do nášho života tak, že si vytvoríme opevnenie z každodennej rodinnej modlitby ruženca a tým, že budeme denne všetci spolu, od najmenšieho až po najväčšieho, chodiť ráno na bohoslužbu.  Ráno je najlepšie, lebo potom už deti majú množstvo plánov s priateľmi a ísť na bohoslužbu je komplikovanejšie. Veď ruženec trvá len dvadsať minút a bohoslužba síce o niečo viac. Ak nie sme schopní vychovať naše deti v Láske, naučiť ich milovať tú Najvyššiu bytosť, ktorá im dala život, ako ich potom budeme môcť naučiť milovať blížneho?

Deň má predsa 24 hodín a tým, že sú prázdniny, myslím, že od nich zas až toľko nevyžadujeme. Učíme tak deti milovať a priblížiť sa k tomu, ktorý neprestáva rozdávať more milostí, potrebných na život v pokoji a radosti.

/Spracované z knihy od Rosa Pich-Aguilera Roca :“Ako byť šťastná s 1,2,3,…deťmi.“ vyd.Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2014)