Mnohí sa radi modlia ústne a podľa knihy, je to dobré a Pán túto modlitbu prijíma a miluje. Keď sa však niekto modlí k Bohu a myslí pritom na niečo iné, takú modlitbu Boh nepočuje. Kto sa modlí zo zvyku, u toho nedochádza k premene, ale kto sa modlí usilovne, deje sa s ním v modlitbe veľa premien: Prežíva boj s nepriateľom, boj so sebou samým, s vášňami, konflikty s ľuďmi.
A je potrebné byť v tom statočný. Pýtaj sa na radu skúsených, nájdeš ju, a pokorne pros Boha, a Boh ti za pokoru dá dar rozumu. Keď sa modlitba páči Bohu, Duch vydáva v duši svedectvo; je príjemný a tichý. Predtým som nevedel, či Pán modlitbu prijal alebo nie a ako to možno zistiť. Mnohí ľudia sa naučili modliť vďaka trápeniam a prežitému nebezpečenstvu.
Zašiel za mnou do obchodíku jeden vojak; chystal sa do Solúna. Mojej duši sa zapáčil a hovorím mu: „Modli sa k Bohu, aby bolo menej utrpenia.“ A on hovorí: „Ja sa modliť viem, naučil som sa tomu vo vojne. Úpenlivo som prosil Boha, aby ma nechal nažive. Lietali okolo mňa guľky a vybuchovali granáty a len málokto prežil. Bol som v mnohých bitkách, ale Boh ma ochránil.“ Pritom mi ukázal, ako sa modlí, a podľa pohybu tela bolo poznať, že sa celý pohrúžil do Boha. Ustavičná modlitba vychádza z lásky. Možno o ňu prísť odsudzovaním, prázdnymi slovami a nezdržanlivosťou. Kto Boha miluje, ten na neho môže myslieť dňom i nocou, pretože žiadne veci ani činnosti nemôžu človeku v milovaní Boha zabrániť.
Apoštoli predsa milovali Pána a svet im v tom nebol prekážkou, aj keď na svet museli myslieť, modlili sa za neho a hlásali v ňom Evanjelium. Arséniovi Veľkému síce bolo povedané: “Utekaj pred ľuďmi.“ Ale aj v samote nás Duch Boží učí modliť sa za ľudí a celý svet.
V tomto svete má každý svoje povolanie:“ Niekto je cár, niekto patriarcha, niekto kuchár, niekto kováč alebo učiteľ. Ale Pán miluje všetkých rovnako, a veľkú odmenu dostane ten, kto miluje Boha viac. Máme prikázanie milovať Boha celým srdcom, celou mysľou a celou dušou. Ale ako je možné milovať bez modlitby? Preto myseľ i srdce človeka musí byť vždy slobodné pre modlitbu. Koho miluješ, na toho sa ti chce myslieť, o tom sa ti chce hovoriť, s tým sa ti chce byť. A Pána miluje duša ako Otca a Tvorcu a stojí pred ním v bázni a láske: v bázni, pretože je to Pán a Sudca; a v láske, pretože ho pozná ako Otca; On je nekonečne milosrdný a jeho milosť je sladká nadovšetko.
Spoznal som, že modliť sa je jednoduché, pretože nám pomáha milosť Božia. Pán nás dobrotivo miluje a v modlitbe nám umožňuje hovoriť s ním, robiť pokánie i vzdávať vďaky. Nemožno slovami vypovedať, ako veľmi nás Pán miluje! Len v Duchu Svätom je možné túto lásku spoznať. A duša modliaceho sa pozná Svätého Ducha.
/spracované z diela o ctih.Silvánovi Atoskom/