Pandémia – z myšlienok predstaveného z monastiera pečevskej lavry k dnešným dňom

Drahí bratia a sestry,

Dnes sa svet ocitol pred strachom a bolesťou z epidémie. Ale tou najstrašnejšou epidémiou je hriech, ktorý ničí ľudské spoločenstvo, prírodu, ale ešte viac dušu človeka.

Nebojte sa ničoho. Môže byť ešte horšie, ak sa nebudeme kajať. Dnes je potrebné modliť sa, postiť sa, chodiť do chrámu, prijímať Eucharistiu, zvlášť je dôležité prijímanie malých detí. Či je to staršie, či je to mladšie pokolenie, všetci sa ponáhľajme do chrámu. Čítajte žalmy, čítajte Evanjelium, nerobte žiadne zlo jeden voči druhému, lebo za to sú vážne následky.

Problémom dnešného dňa je hriech. Pretože hriechom vstúpila do tohto sveta smrť. A smrť si dnes berie to, čo jej prináleží. Človek sa stáva prachom (prach si a v prach sa obrátiš, hovorí Boh človeku po hriechu, ako je v knihe Genezis ) ale zároveň človek očakáva zmŕtvychvstanie, ktoré mu pripravil Kristus. My sa dnes bojíme, my dnes skupujeme rôzne produkty, potraviny, vitamíny, v Nemecku vykúpili mnohé lekárne, u nás sú niektoré regály už poloprázdne, robíme si zásoby, a my si myslíme, že tým si spasíme svoju dušu od smrti. V niektorých krajinách sú už príkazy, aby sa nechodilo do chrámu. Predstavení národa umocňujú strach, ale málokedy sa hovorí, koľko ľudí umiera pri iných živelných pohromách, koľkí na alkoholizmus, drogy, samovraždy, omnoho viac ako pri koronavíruse. V Konštantinopole boli v 10. storočí  mnohé vírusy i veľká epidémia, rovnako v našich krajinách bola viackrát. A čo pomohlo človeku? Modlitba, prijímanie Eucharistie, pokánie, spôsob života, aby sme nežili životom v hriechu.

Biblia hovorí o mestách Sodome a Gomore, ktoré nepočuli hlas prorokov, až zostúpil oheň z neba. V roku 1918 bola veľká globálna epidémia, ľudstvo sa stretáva so smrťou. Čítajme Evanjelium, čítajme Apokalypsu, hovorí nám, aby sme sa nebáli. Nebáli vo viere.

Ak žijeme slobodne, slobodne vyznávajme i svoju vieru. Prichádzajme k tomu, ktorý nás volá k sebe. Vidíme že fungujú metrá, rovnako doprava. Naše lavra bude naplnená modlitbou, za našu krajinu, za ľudí, budeme prichádzať tam, kde je to potrebné, my potrebujeme vidieť seba v cirkvi i cirkev v sebe, ktorá napráva človeka na ceste k spáse, i napráva človeka samého. Bez Boha je duša mŕtva. Ježiš hovorí: „Bezo mňa nič neurobíte“. I v prípade koronavírusu, ak budeme žiť v zlobe, nepravde, a sa zachováme tak, že nakúpime chleba, vody, ale čo ak budeme mať ducha, ktorý nás zabíja. „Kajajte sa, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo!“, hovorí Kristus, Spasiteľ sveta. A hovorí aj o tom, ak neprinesieme ovocie pokánia, bude ešte horšie. Čo nám z toľkých zásob, ak Kristus vezme moju dušu ešte tejto noci. Je to iba sila modlitby, ktorá narúša každú zlú a diabolskú silu. V roku 1986 došlo k havárii jadrových reaktorov v Černobyle, odborníci nedávali šancu mnohým, radiácia bola všade, tu v lavre však nebola. No modlitba môže všetko. Veľkí svätci tejto pustovne priniesli veľké milosti svojimi modlitbami. My sme stvorení na Boží obraz, a Božiu podobu. Sme božím ľudom, preto sa nebojme. Obávajme sa toho, čo zabíja nielen telo ale aj dušu. Nebojte sa, lebo s nami Boh, rozumejte národy, a kajajte sa, lebo s nami Boh!

 Nech vás žehná Všemohúci Boh Otec, i Syn i Svätý Duch. Amen