Taliansko: Biskup pripisuje vírus nemorálnosti spoločnosti
Aspoň jeden biskup v epicentre epidémie si robí starosti nielen zo zdravia jemu zverených duší, ale ešte viac je ustarostený o ich večnú spásu:
Biskup zdôrazňuje perspektívu večnosti pre ľudstvo a píše:
„Zjavenie nás učí, že stvorenie je
zverené starostlivosti človeka a jeho vláde kvôli konečnému cieľu a tým je Boh.
Prijmeme túto skúsenosť s koronavírusom na prehĺbenie a rozšírenie myšlienky
starosti o spoločné dobro? Ako bojujeme o záchranu života toľkých ľudí a
nezastavujú sa potraty, predaj antikoncepcie, prax eutanázie, ani obetovanie
ľudských embryí a nekončia sa ani mnohé iné praktiky namierené proti životu a rodine?
Objavovanie spoločného dobra a potreby spoločnej a sústredenej účasti na boji proti epidémii si vyžaduje intelektuálnu odvahu a vôľu rozšíriť túto koncepciu dobra života tak, ako je to prirodzene potrebné.“
„Človek má vládnuť prírode a nové panteistické postmoderné ideológie sú nehumánne. Nie je to človek, kto sa musí naturalizovať, ale príroda, ktorá sa musí humanizovať.“
Biskup Crepaldi ponúka aj hlboké myšlienky o národnej suverenite, ktorú národy potrebujú, aby mohli čeliť krízam ako je tá súčasná a o odmietaní globalizačného „princípu subsidiarity“, čo vyžaduje rozhodnutia na miestnej úrovni, do takej miery ako je len možné a vzťah štátu a aj Cirkvi v čase, keď je Cirkev na svete prinútená rušiť bohoslužby pre veriacich. „Politická autorita oslabuje boj proti Zlému a tak je to aj v prípade súčasnej epidémie, keď dáva na jednu úroveň sväté Liturgie a omše s rekreačnými aktivitami, ktoré majú byť zrušené.“
Na káve po atentáte u pápeža Jána Pavla II.
Po pobyte na Klinike Gemelli v Ríme, sotva sa Ján Pavol II zotavil z útoku,
ktorý ho takmer stál život v r. 1981, sa pápež
už odvážil pozvať si najbližších priateľov na obed. Bola to hŕstka
biskupov vrátane nášho biskupa Pavla Hnilicu, ktorý potom rozprával túto
príhodu:
Konverzácia sa dobre rozbehla a potom sa začalo hovoriť o atentáte. „Kto je za
týmto útokom?“ A každý začal vyjadrovať svoj názor od KGB až po CIA atď. … Ján
Pavol II. ticho sedel, popíjal svoju kávu a počúval tieto analýzy. Po tom, čo
sa spomenuli všetky možné príčiny, všetci boli zvedaví a chceli počuť odpoveď
Svätého Otca. Ján Pavol II. vtedy povedal:
„Je to satan!“ Zarazení biskupi zostali ticho a pápež dodal:
„Ale zapamätajte si, že aj satan je nástrojom v Božích plánoch!“
Viedeň, 15.3.2020 (kath.net) – Otvorený list farára z Viedne:
Vážení zodpovední za zákaz bohoslužieb v chrámoch Rakúska, ako synovi lekára
mi bola do kolísky vložená aj veľká úcta k medicíne. Ako právnik som vždy
bránil nenahraditeľný význam demokratického právneho štátu. Ako Rakúšan som
rád, že smiem žiť v krajine, ktorého vláda sa kompetentne a empaticky stará o
blaho v ťažkých obdobiach obyvateľstva.
Ako katolík sa teším, že Cirkev má tú veľkosť revidovať rozhodnutia, ktoré sa
ukázali ako nepriaznivé. Ako katolícky kňaz poznám už 20 rokov duševnú biedu
ľudí v milovanom Rakúsku.
Vieme, že nikto nemusí ísť na bohoslužbu, lebo biskupi veriacich zmysluplne
dišpenzovali od nedeľnej bohoslužby. Mne však ide o státisíce ľudí v našej
krajine, ktorí vo svätej Obeti hľadajú silu, útechu a nádej a ktorým sa to bez
extrémneho rizika ako už 2000 rokov dá umožniť. Preto sa dnes obraciam na vás v
mene mnohých veriacich, ktorí sú v súčasnosti zúfalí a zdvorilo sa vás chcem
opýtať:
1. Prečo sa výnos o najviac 100 osobách na podujatiach vo vnútri 12. marca
zmenil tak, že to už nemá platiť pre cirkev?
2. Je pravdou, že od 16. marca prvý raz v histórii Rakúska ľudia nesmú chodiť
na slávenie Eucharistie? Dokonca aj počas morovej epidémie a vojen, za
hrôzovlády nacistov a obsadenia Sovietov nikdy neplatilo také nariadenie.
3. Prečo ste rozhodli, že 100 ľudí sa môže modliť v kostole, ale ani jediný
veriaci nesmie byť fyzicky na bohoslužbe – prameni a vrchole celého
kresťanského života? Aké riziko nákazy navyše by malo vychádzať z bohoslužby?
4. Je naozaj v zmysle vynálezcu bohoslužby Ježiša Krista, že farár sa musí
priam zakrádať do farského kostola, aby ho len nejaký veriaci neprichytil pri
slávení Eucharistie, ktorú má predsa denne sláviť práve pre svojich veriacich,
ktorí sa na nej nesmú zúčastniť?
5. Je vážne zakázaná bohoslužba na 4. pôstnu nedeľu „Laetare“ – a stať sa
najmarkantnejšou nedeľou v histórii Rakúska, keď je zakázaná nedeľná
bohoslužba? Má byť naozaj do Kvetnej nedele Boží ľud vylúčený z liturgie v
nádherných kostoloch Rakúska, ktoré naši predkovia často stavali ako
pripomienku záchrany na hlad, mor a vojny?
6. Naozaj nebudú smieť 19. marca 2020 všetci Korutánci, Štýrčania, Tirolčania a
veriaci vo Vorarlbergu sláviť sviatok svojho patróna sv. Jozefa, Ježišovho
pestúna v ich milovaných chrámoch?
7. Je žiaľ nevyhnutné, aby aj v týchto týždňoch státisíce ľudí každý deň
trávili veľa času v supermarketoch, verejnej doprave a verejných budovách a
vystavovali sa neporovnateľne vyššiemu riziku. Je teda nepochopiteľné, že by to
v obrovských chrámoch na jedinú hodinu v týždni nebolo možné. Myslíte si
naozaj, že nedeľná liturgia predstavuje riziko, ktorému sa všetci musia
nevyhnutne vyhnúť?
8. Ako možno prehliadať, že nám katolíkom je svätá liturgia taká vzácna, že sme
po stáročia vyvinuli dobré idey, aby sa mohla konať aj za ťažkých okolností v
každom prípade v kostole? Aj v tomto ťažkom čase sme na to ochotní.
Vidím ľudí, ktorí v nedeľu skoro ráno kostol dezinfikujú. Vidím pri vchode
možnosť dezinfekcie ako to tisíce ľudí ako napr. lekári denne robia. Vidím
strážcov brány ranej cirkvi, ktorí pri vchode prosia 96. osobu, aby išla na
liturgiu inde. Vidím miesta na sedenie rozdelené ako je to teraz v našom
parlamente, aby veriaci mali odstup.
9. Ako často Rakúsko v pohnutej histórii zakúsilo, že núdza učí modliť sa, ale
vo veľkej pandémii ľudia nesmú byť Ježišovi nablízku pri slávení Eucharistie?
10. Ako to mohlo dôjsť tak ďaleko, že najvyšší predstavitelia už nepripisujú
svätým tajomstvám nášho náboženstva viac významu ako futbalovému zápasu alebo
debate pri káve, či behaniu po obchodoch.
Ja som v mojej farnosti Penzing St. Jakob okamžite po Popolcovej strede
realizoval opatrenia, ktoré biskupi odporúčali až o niekoľko dní. Aj úpravu
maximálne 100 veriacich dokážem pochopiť a okamžite som ju splnil.
Úplný zákaz svätej liturgie však v nijakom prípade nedokážem pochopiť!
Posledný podnet pre tento otvorený list dal môj známy. Zavolal na Viedenskú
arcidiecézu a informovali ho, že slávenie bohoslužby v súkromných priestoroch je povolené do 100
veriacich. Podmienkou je, že prevezme zodpovednosť. Odkedy sú však organizátori
zodpovední za prenos vírusu a prečo to v našich obrovských chrámoch nie je
možné?
Mnohí svätci dali svoj život za svätú liturgiu, lebo Božia sláva a spása duší
bola a je pre kresťanov najvyšším cieľom.
Citujem aj z príhovoru pápeža Benedikta XVI. na záver 24. národného
eucharistického kongresu Talianska v r. 2015:
„Tento Eucharistický kongres chcel nedeľu ako každo-týždennú Veľkú noc
prezentovať ako výraz identity kresťanského spoločenstva a centrum jeho života
a poslania. Téma »Bez nedele nedokážeme žiť« nás uvádza naspäť do r. 304, keď
cisár Dioklecián kresťanom pod trestom smrti zakázal v nedeľu sláviť a
pripravovať na to priestory.
V Abitene, dedinke v dnešnom Tunise, v jednu nedeľu prekvapili 49 kresťanov,
ktorí v dome Oktávia Felixa slávili Eucharistiu. Predviedli ich pred prokonzula
Anulinusa do Kartága na výsluch. Pozoruhodná bola odpoveď staršieho muža na
otázku, prečo konali proti prísnemu príkazu cisára: »Sine dominico non
possumus!« To znamená asi toľko:
Bez toho, že by sme sa zišli v nedeľu na slávenie Eucharistie nedokážeme žiť.
Chýbali by nám sily zvládať každodenné ťažkosti a nepodľahnúť!
Po krutom mučení bolo 49 mučeníkov usmrtených. Preliatím krvi dosvedčili svoju
vieru. Zomreli, ale zvíťazili: v sláve vzkrieseného Krista.“
Mne sa v piatok na konci svätej liturgie takmer zlomilo srdce, keď som
pomyslel, že by to mala byť na neurčitý čas posledná bohoslužba.
Krása a útecha liturgie s krásnymi obradmi, modlitbami a piesňami je najlepším
pokrmom pre dušu – nevyhnutným a nenahraditeľným. Akú silu nám len dáva Pán vo
svojej bohoslužbe, ktorú naliehavo potrebujeme práve v ťažkých časoch! Nechcem
vôbec myslieť na bohoslužby na obrazovke, ktoré na mňa pôsobia ako karikatúra
toho, čo možno zažiť iba osobne.
V predvečer patróna Viedne, sv. Klementa Mária Hofbauera, prosím preto v mene
nespočetných zúfalých katolíkov o odvolanie nerovného prístupu k náboženským
akciám v Rakúsku. Keď sme v dynamike dramatických udalostí pokročili prirýchlo
o dva kroky vpred, teraz treba znova krok naspäť, aby sme boli v dobrom strede.
Všetkých, čo list čítajú chcem povzbudiť, aby napísali našim váženým biskupom a
politikom a zdvorilo im pripomenuli, že osobné slávenie svätej liturgie je pre
nás katolíkov nenahraditeľným. Nežalujeme, ale prosíme o nevyhnutné k životu.
Ak by som sa v niečom mýlil, prosím už teraz o odpustenie.
Pozývam všetkých na modlitbu za Rakúsko na www.ora-pro-austria.at.
Dôverujme v tejto situácii o to viac nebu a prosme plní nádeje:
Svätá Panna Mária, oroduj za nás. Svätý Jozef, patrón Cirkvi, oroduj za nás.
Všetci svätí, orodujte za nás. Všetci svätí anjeli, orodujte za nás.
Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Boha Otca a spoločenstvo Božieho Ducha , nech je s vami všetkými!
Farár Christian Sieberer
Fara Penzing St. Jakob, Viedenská arcidiecéza
Prevzaté a spracované z kresťanských agentúr