Keď kedysi prehovoril pápež sv.Lev na obranu a potvrdenie právd pravej viery proti bludárom, zhromaždení biskupi vykríkli, „to bol hlas Petra, hlas Boží“. Aj tu zaznieva jeden hlas, jedného biskupa, ktorý je v týchto časoch nielen povzbudením, ale aj zamyslením nad dnešnými udalosťami.
Arcibiskup Ján Orosch: Keď sa pred obchod, v parlamente či na tlačovke natlačí 50 ľudí, nevšimol som si, že by zasahovali policajti. Ale ak ide o kostol, eštebáci sú v pohotovosti a istí novinári by vyšli aj na kostolnú vežu Bývalí eštebáci sú v plnej pohotovosti pri zisťovaní skutočností, alebo len náznakov toho, že by sa ľudia schádzali v kostoloch. Akoby išlo o tú najnebezpečnejšiu hrozbu
Arcibiskup Ján Orosch v povzbudení okrem iného uviedol:
Je tu množstvo vírusov, ktoré sa šíria po celom svete a sú nebezpečnou nákazou ľudstva. Rozpad rodín, množstvo nevinných detí zavraždených v lone svojich matiek a upálených v spaľovniach biologického odpadu. A mohli by sme pokračovať vo vyratúvaní smrteľných vírusov dnešného sveta. Eutanázia, legalizovanie drog, vraždenie kresťanov. V Číne – zatváranie kresťanov do najprísnejších väzníc, len preto, že sú kresťanmi, že sú katolíckymi kňazmi, alebo biskupmi.
Určite, že je potrebné zachovávať všetky hygienické opatrenia, ktoré sú odborníkmi v oblasti zdravotníctva a sú vládou nariadené. No aj v tejto oblasti musíme byť citliví. Aby som povedal: takí súcitní a chápaví.
Ak sa napríklad postaví pred predajňu zo záhradkárskymi potrebami päťdesiat ľudí, alebo pri zasadaní parlamentu, či vlády, pri tlačových konferenciách, kde sa novinári tlačia jeden na druhého, hoci aj s rúškami na tvárach, čoho sme svedkami aj za pomoci televízie Markíza, nevšimol som si, že by tam stáli policajti, aby urobili príslušné opatrenia. No ak ide o kostoly, tak novinári, politici, žiaľ, prepáčte, že to musím otvorene povedať, lebo som starší človek a poznám mnohých ľudí z bývalého režimu, ktorí sa angažovali a špicľovali aj v tom období, teda niekdajší predstavitelia Komunistickej strany Československa, bývalí eštebáci, sú v plnej pohotovosti pri zisťovaní skutočností, alebo len náznakov toho, že by sa ľudia schádzali v kostoloch. Akoby išlo o tú najnebezpečnejšiu hrozbu. Nielen niektorí konkrétni novinári a ich kolegovia by vo svojej horlivosti vyliezli aj na fraštácku kostolnú vežu (v Hlohovci) , len aby si niečo privyrobili.
A ešte pritom vyhlasujú, že sú katolíci! Mnohí sa pýšia, že oni niekedy miništrovali! Nechváľte sa tým prosím vás! Či chcú naši spoloční politickí predstavitelia s košíkom v ruke, alebo do mešteka so zvončekom, vyrukovať do kostolov a vyberať od úbohých stareniek dôchodkýň pokutu 1600 eur? Nehnevajte sa, ale viem si takých horlivcov predstaviť, ktorí nemajú pre veriacich kresťanov iné pomenovanie, iba náboženskí fanatici.“
„Istý vysoký politický činiteľ sa vyjadril, na vlastné uši som to počul, bolo to ešte v tej prvej etape, keď sa objavil koronavírus, a ako prvé boli zavreté kostoly, školy a kostoly. Tak sme sa ho pýtali, ako biskupi: A čo obchody, továrne, kultúrne strediská? Deti išli na prázdniny, išli sa lyžovať, všetko bolo otvorené, krčmy, reštaurácie, aquaparky boli medzi poslednými, ktoré boli uzatvorené, ale prvé museli byť zavreté kostoly. A tento významný politický činiteľ to odôvodnil týmito slovami: „Veď továrne zatvárať, obchody zatvárať, reštaurácie zatvárať, to nie je možné, veď ide o ekonomickú prosperitu krajiny. Ale náboženstvo, Cirkev, veď to je len obyčajná tradícia.“
Týmito slovami nás odbavil a dodal k tomu ešte aj veľmi tvrdé slová: „Ak neposlúchnete, budú proti vám vyvodené prísne sankcie“. Vážení, už naši predkovia vedeli, že bez Božieho požehnania, márne sú naše, ale i vyše namáhania. Drahí bratia a sestry, áno, poslúchajme inštrukcie našich predstavených, odborníkov, hygienikov, lekárov, no nedajme sa zastrašiť natoľko, že by sme sa zo strachu úplne odlúčili od Pána Boha a od Svätej Cirkvi, ktorá je našou matkou“. /toľkoto o.biskup/
Môžeme doplniť: Je veľa otáznikov, ktoré prináša tento čas. Pre veriaceho človeka zvlášť. Kedysi sv. don Bosco povedal: „Vo svete je len jedna skutočná vojna. A to proti Bohu a Cirkvi.“ Tak začal svoju dejinnú cestu aj komunizmus, keď nenávisť voči Bohu a viere nemala obdoby. Nebudeme spomínať tie hrozné štatistiky. Niekedy sa na to už pomaly zabúda. Ale nemali by sme. Viera znamená cestu, ktorá je podopretá nielen krvou Božieho Syna pre našu spásu, čo je podstatné, ale aj krvou a svedectvom utrpenia i mučeníctva miliónov svedkov, ktorí patrili Bohu a vydávali svedectvo najvyššie. V celých dejinách ale aj dnes, každodenne v mnohých krajinách sveta. Cirkev musí prechádzať touto skúškou, ale nekráča sama. Buďme vďační, hovorí sv.Pavol, za to čo sme dostali v Kristovi, ale aj opatrní, a prosme, aby sme o to neprišli. Lebo prísť o vieru a živý vzťah k Bohu a svedectvo o ňom, by znamenalo prísť o všetko v absolútnom zmysle.
Spracoval š.k.