Božie a ľudské. Dostali sa do ostrého konfliktu priamo pri osobe samého Krista – Božieho Syna. Svet sa bude zaoberať len ľudským, a často to ľudské ako kedysi povedal pápež Ján Pavol II, sa stane démonickým bez Boha. Apoštol Peter reagoval na slová o kríži, o ktorom Ježiš hovorí, ako o blízkej budúcnosti. Ozval sa svet, Peter ho zastúpil a povedal Kristovi: „Pane, to sa ti nesmie stať!“ (Mt 16,22b) A Ježišove slová priniesli obraz ostrého odsúdenia a konfrontácie medzi Petrovým ľudským prístupom a Božským, v ktorom je prítomná poslušnosť Bohu a viera a dôvera v cestu, ktorú zjavuje Boh. A tu sa stáva slovo o kríži tou najpodstatnejšou pravdou kresťanského života. Preto Peter počuje slová : „Choď mi z cesty satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci len pre ľudské!“(Mt 16,23)

Zo strany osôb cirkvi nie zriedka mediálne zaznieva hlas, ktorý nám kladie závažnú otázku. Obhajuje cirkev Božské alebo ľudské?  Hlásame cestu kríža, alebo odmietnutia kríža. Kríž nie je iba to, čo visí na stene. Zachytil som rozhorčený hlas o nezodpovednosti kresťanov, ktorí sa nedajú očkovať, o vyčerpaných zdravotníkoch, ktorí sú na pokraji síl. Pohľad nebol zameraný na kríž, na silu Boha, ktorý posilňuje, ale na vakcínu. V mraze stojaci veriaci vonku bez covid pasov, čakajúci na zmilovanie, či im bude podaná Eucharistia, kladie závažnú otázku. Je cirkev, Kristova nevesta, na strane toho Božského? Alebo sa tu deje čosi iné. Jeden mních z atoskej hory to vyjadril takýmto postojom. Pre cirkev nie je poslaním ísť a hlásať medicínu, to nechajme odborníkom a svedomiu človeka, ktorý v tak závažných veciach sa sám zodpovedne musí rozhodnúť, s pohľadom na bezpečnosť vakcín i otázky morálnej o vakcínach z buniek potratených detí. A to musí každý sám v sebe zvážiť. My hlásajme Krista, jeho večnú spásu a pokánie z hriechov. Lebo to je poslanie cirkvi. My neriešme medicínu.

V slovách mnohých mediálnych vyjadrení je do popredia podsunutá otázka poslušnosti. K tomu ak sa dívame do dejín cirkvi i jej učenia, veľmi jasne vidíme, že život viery nemôže stáť na človeku, ale jedine na Bohu. Každý úrad v cirkvi je službou. To hovorí sám Kristus. I ten najvyšší úrad. Vláda, moc a autorita patrí jedine Bohu. A k čomu nás má viesť služba autorít v Cirkvi? Je to ako navigácia, má nás viesť správnym smerom k Bohu a poslušnosti jeho slovu a jeho vôli. Človek si nemôže nárokovať to, čo mu nepatrí, povie sám Kristus.

 Hlásať poslušnosť nie sebe, ale úradu, ktorý bol Kristom daný pre službu nesmrteľným dušiam, pre jeho večnú pravdu a jej ohlasovanie.  Každý úrad v cirkvi je ako navigácia, ale tá môže zlyhať, ako zlyhal aj Peter. Ale vrátil sa. Dnes je veľa pokazených navigácii, svetských, žiaľ i v cirkvi, o to viac vystupuje do popredia svedomie človeka, a princíp toho Božského v tajomstve kríža. V poslušnosti Pravde, ktorá je Božia, v poslušnosti vôli, ktorá je Božia a v ktorej niet žiadneho temna, klamu ani toho „ľudského“, ktoré odvádza od Boha a jeho cesty.

Dr. o.Štefan Kopčák

Ponúkam názor kňaza, ktorý sa k otázke očkovania vyjadruje s veľkou citlivosťou ale aj s erudíciou človeka, ktorý musí zvážiť všetky aspekty, aby urobil slobodné rozhodnutie bez násilia a nátlaku zvonku, s plným vedomím prejavu ľudskej slobody, dostatočných pohnútok svedomia i morálne akceptovateľného skutku, ktorý sa realizuje v čím plnších poznatkoch o problematike i dôvere v silu modlitby, aby Pán riadil kroky človeka i jeho správne rozhodnutia.

/nižšie si môžeme odkliknúť video s pátrom Jordi Riverom/

š.k.

https://gloria.tv/post/38WkzuXGeFTe2ModjLQnQMFkF

Bolo to v roku 2006 vo februári, keď pár mesiacov po nastúpení do vranovskej farnosti som inicioval myšlienku slúženia sv. Liturgií na sídlisku Juh vo Vranove n/T. Vytvorila sa tak perspektívna filiálka. Týmto mesiacom sa začala písať kapitola nového dieťaťa, keď sme započali slávenie sv. Liturgií v cirkevnej škole sv. Dominika Savia. Účasť bola veľmi pozitívna, cez týždeň aj v nedeľu.

Spomienková bola naša púť do Ríma a tiež do San Giovanni Rotondo, kde sa celé spoločenstvo na  môj návrh utvrdilo pre  patrocínium chrámu, zasvätenému sv. pátrovi Piovi z Pietrelciny. V priebehu pár mesiacov sa vyzbieralo vyše pol milióny slovenských korún, zhotovili sa projekty pre výstavbu nového, veľkého chrámu. To nadšenie veriacich i novej filiálnej rady bolo veľkým povzbudením i pre nás kňazov.

V roku 2007 došlo v jednom okamihu k náhlemu oddeleniu juhu od mesta a vytvoreniu samostatnej farnosti. Prvým správcom sa stal o.Mgr. Pavol Dolinský. V roku 2009, pri temnom pozadí môjho odsunutia z vranovskej farnosti sa v tom istom čase stal správcom farnosti Vranov – Juh o. Mgr. Matúš Čekan.

Nepoznal som ho veľmi, ale aj z reakcií veriacich to bol služobník, žijúci Bohu a farnosti. Bolo šťastím pre „južanov“, že tam neprišiel niekto, kto by to zvalcoval, ako niekedy býva, ale ktosi, kto napĺňal svoje poslanie obetavou službou, formujúc tak toto nové dieťa, nové spoločenstvo, ktoré sa zrodilo v roku 2006, a ktoré bolo veľmi tvarovateľné a perspektívne.

Vtláčal toto nadšenie, ktoré sa iste prehlbovalo v príhovore sv. pátra Pia. Sám sa odvážne postavil na stranu svedomia, vo veci, ktorá tak bolestne rozdeľuje spoločnosť i cirkev.

o.Matúš bude iste z druhého brehu – z večnosti pamätať na svoju farnosť, na veriacich, ktorí mu boli zverení. Ktorých si obľúbil a ktorí si obľúbili jeho. Večná mu pamiatka, blažený pokoj a večná pamiatka!

o. Dr. Štefan Kopčák

V zápase o svedomie, pravdu a dobro vždy prebieha ťažký a náročný zápas. Aj v tejto dobe zvlášť medzi Pravdou a Dobrom stojí ľudské svedomie, ktoré sa pokúšajú mnohí znásilniť. Je jedno, cez akú agendu. Ale svedomie je posvätné. Na použitie morálne neetických vakcín a na možnosť riešenia poukazuje aj o.Marián Kuffa vo svojom liste /nižšie/ predsedovi vlády SR. Verme, že to nebude odignorované. Inak by sme sa museli utvrdiť v inom presvedčení, že v skutočnosti ide úplne o niečo iné… š.k.

——————————————————————————————————–

„Dňa 21. 12. 2020 vydala Kongregácia pre náuku viery „Nótu o morálnosti použitia vakcín proti COVID-19“, ktorú preskúmal a schválil aj pápež František,“ uvádza o. Kuffa na začiatku svojho listu. Podčiarkuje, že dnes na Slovensku dostupné vakcíny boli všetky v istej fáze svojho vývoja kompromitované bunkami z potratených ľudských plodov. Pokračuje:

„Tento pápežom schválený dokument teda:

1. Nikoho povinne nenúti dať sa zaočkovať takými vakcínami. (Uvádza, že to nie je naša morálna povinnosť, iba naša morálna možnosť.)

2. Nikomu nedovoľuje takéto vakcíny iným povinne vnucovať. (Zakazuje nútenie do takého očkovania.)

3. Nikomu nezakazuje takéto vakcíny odmietať z dôvodu svedomia. (Dovoľuje takéto očkovanie odmietnuť.)“

Následne si kňaz kladie rečnícku otázku – „Prečo potom vo Vatikáne nariadili povinné očkovanie?“ Dospieva k názoru, že tak mohlo byť učinené jedine z dôvodu, že vo Vatikáne sú prístupné tzv. etické vakcíny, teda také, ktoré neboli v žiadnom štádiu svojho vývoja kompromitované bunkami z potratených ľudských plodov. „Ináč by konali proti dokumentu, ktorý sami vydali,“ upozorňuje ďalej farár zo Žakoviec. Následne preto uverejňuje výzvu premiérovi SR, Hegerovi:

„Vážený pán premiér, úctivo Vás týmto listom prosím, zabezpečte pre týchto ľudí, ktorí sú dnes stále nezaočkovaní – len z dôvodov svedomia – také vakcíny, ktoré sú pre nich eticky bezchybné, eticky bezproblémové. Takto to urobili napríklad aj v susednom Maďarsku…

Sú to napríklad vakcíny Sinopharm, ktoré tiež schválila organizácia WHO. Pri príprave týchto druhov vakcín sa namiesto živých ľudských buniek používajú zvieracie. Alebo týmto nezaočkovaným dovoľte úradne sa zaočkovať aj napr. v Maďarsku takými vakcínami, ktoré sú v súlade s ich svedomím. A táto výhrada vo svedomí u nich pominie, čím sa zvýši zaočkovanosť občanov SR.“

Otec Kuffa následne vyjadruje prekvapenie nad tým, že o takéto vakcíny neprejavila vláda záujem už skôr a nepožiadala o ne ani cirkevná vrchnosť. „Keďže som takúto ich snahu dodnes nezaregistroval, a keďže napätie enormne stúpa, rozhodol som sa teda požiadať o túto pomoc pre týchto ľudí ja. Preto Vám píšem tento list,“ uvádza. A pokračuje:

„Hoci sa niektorí títo nezaočkovaní ľudia možno javia ako nezodpovední, opak je pravdou: sú vysoko zodpovední. Veľmi dobre totiž vedia, že za hlas svojho svedomia sa budeme všetci zodpovedať predovšetkým Všemohúcemu Bohu.

Veď vďaka takýmto ľudom, pre ktorých je hlas ich svedomia viac, ako ich sloboda, alebo aj život, práve vďaka takým bola porazená fašistická a neskôr aj komunistická totalita. Každá, preto bola a bude porazená. Raz aj tá liberálna, ktorá sa nám tu už pomaličky a nenápadne natláča.“

Kňaz premiéra ubezpečuje, že už len jeho snahou o zabezpečenie takýchto vakcín dá občanom SR najavo, že mu záleží na ich svedomí a dôstojnosti, kým liekovým korporáciám vydá jasný signál, že „nie všetky ich postupy sú morálne dobré, aj keby možno mali morálne dobrý cieľ“, ako aj to, že existuje skupina ľudí, ktorá iné ako etické vakcíny jednoducho neakceptuje. Následne otec Kuffa varuje Hegera aj pred prijatím zákona o povinnom očkovaní:

„Ak by sa Vám to aj nepodarilo presadiť (zaistenie etických vakcín), určite nedovoľte, aby sa niekto zneužitím hrubej sily, čo i len pokúsil znásilniť telo, rozum, aj dušu týchto ľudí, o čo sa márne a bezúspešne snažia už dlhšiu dobu niektorí naši bratia a sestry – liberálne zmýšľajúci.“

Kňaz upozorňuje politika, ktorý samého seba neraz prezentoval ako veriaceho človeka, že ktokoľvek sa podujal na také niečo, „to bol začiatok jeho morálnej prehry“ a varuje, že „kto nerešpektuje hlas svedomia, nerešpektuje Boží hlas. Nerešpektuje Boha.“ Dodáva tiež, žeby išlo o začiatok liberálnej totality. V takom prípade by nastal „samokanibalský“ mechanizmus, ktorý by v prvej fáze „zožral“ najprv mravne zásadových ľudí v našej spoločnosti. A naša spoločnosť by sa následne celá zrútila, ako most bez dobrej armatúry. Modlím sa, aby takýto scenár nenastal.“

Na konci kňaz ešte premiéra Hegera informuje, že toto je jeho konkrétny návrh na zvýšenie zaočkovanosti v našej krajine a dodáva, že človek, ktorý nasleduje svoje svedomie – hriech nemá, aj keby sa možno mýlil a že Boh mu to aj tak započíta k dobru.

Európsky inštitút bioetiky uvádza,¹ že vakcíny, ktoré nepoužili fetálne bunkové línie (tzn. z potratených ľudských plodov) v ktoromkoľvek z troch krokov, sú tieto:

– Beijing Institute of Biological Products / Sinopharm (Čína) 

– Wuhan Institute of Biological Products / Sinopharm (Čína) 

– Bharat Biotech / Indian Council of Medical Research (India) 

Rovnaké výsledky uvádza aj konzervatívny Charlotte Lozier Institute,² ktorý spresňuje, že na vakcíny Sinopharm a Bharat Biotech boli použité opičie bunky.

MG

Zdroj: Aliancia za nedeľu

Zdroj 2: https://www.christianitas.sk/otec-marian-kuffa-napisal-premierovi-otvoreny-list-so-ziadostou-o-zabezpecenie-moralne-etickych-vakcin/

Drahí veriaci,

Sme v časoch, ktoré obracajú naruby mnoho vecí, zaužívaných spôsobov, i názorov. Povieme – čosi sa deje. Ale čosi sa deje  aj s našou vierou, i s našim svedomím. Prichádzajú menšie i väčšie otrasy. A čoraz častejšie zaznieva otázka: „A čo je správne?“

Kedysi som pripomenul slová Pána Ježiša žene samaritánke pri studni, keď povedal: „Praví ctitelia sa budú Bohu klaňať v Duchu a Pravde. Lebo sám Boh hľadá takýchto ctiteľov.“

Ani nevieme, aké dôležité sú tieto slová. Slová, ktoré vyjadrujú to najhlbšie v človeku – túžbu po pravde a po božej prítomnosti v Duchu Svätom. Duch a Pravda. A obe sú závislé jedno na druhom. Bez pravdy niet Boha, a bez Boha niet pravdy ani života v Ňom. A tu je práve svedomie kľúčovým a podstatným.

Vybral som pár videí. Sú pestré, lebo sú z prostredia nielen západno-východnej katolíckej cirkvi, ale i z iných  kresťanských denominácií. Podstatné je, že sú v nich myšlienky, ktoré vychádzajú z hľadania pravdy a túžby po živom Bohu.

Ak by niekto niečo nerozumel, bolo mu nejasné, tak osobne či mailom mi môže zaslať otázku. Je, myslím si, užitočné, tieto videá prezrieť.  

 ——————————————–

Bývalý exorcista o. VOJTECH KODET Znamenia druhého príchodu Pána v sláve

 

MEMENTO MORI  /Pamätaj na smrť/

Pavel Koutný

 

SVEDOMIE a BOH, Autority a ich nehorázna DRZOSŤ.

 

Prežívame DOBU STRACHU. Nezaočkovaným vstup do chrámu ZAKÁZANÝ.

Litmanová

https://www.youtube.com/watch?v=JVz5nKmBb-o&ab_channel=MartinVilhan

Chrám Bartošovce-  o. Klíč Jaroslav

Ak si praješ spásu, vitaj slová pravdy a nikdy nerozvážne nezavrhuj slová kritiky.

Samotné rozhodnutie pre spásu nestačí. Musí ho nasledovať premena všetkých aspektov života podľa pravdy, ktorú nám ponúka evanjelium.

Vážne chorý človek siaha po všetkých informáciách, ktoré mu pomôžu k uzdraveniu. Raduje sa, keď nájde dobrý liek, alebo dobrého lekára, ktorý ho sprevádza počas liečby. Takto by si mal počínať každý kresťan, a omnoho viac, ak ide o jeho spásu.

Sv. Marek pripomína, a varuje, že na ceste k spáse bude vážna prekážka, ktorou je náš egoizmus, ktorý sa stavia na odpor voči poznanej pravde.

Názorne to vyjadril sv. Ignác Brjančaninov: „Blízko Spasiteľa na dvoch krížoch boli ukrižovaní dvaja zlodeji. Jeden z nich ho urážal, rúhal sa. Druhý vyznal, že si zaslúži utrpenie pre svoje skutky a uznal Pánovo nevinné utrpenie.

 Ihneď sebaobvinenie otvorilo oči jeho srdca a spoznal presvätého Boha, trpiaceho za ľudstvo. Ani vzdelaní, ani kňazi, ani veľkňazi Židov ho nespoznali, napriek tomu, že škrupulózne študovali každé písmeno Božieho zákona. Zlodej sa stal teológom a pred očami všetkých ľudí, ktorí sa považovali za múdrych a mocných, ktorí sa vysmievali Kristovi, vyznal sa mu, pošliapajúc tak klamstvo múdrych a mocných svojou svätou vierou. Druhý zlodej bol stiahnutý do pekla váhou svojich hriechov.“

Pýcha a sebaospravedlňovanie znemožňujú prijatie Božej milosti, ale pokora a sebaobviňovanie ju priťahuje.

Kto hľadá odpustenie svojich hriechov, miluje pokoru, ale keď odsudzuje iného, zapečaťuje svoju hriešnosť, hovorí sv. Marek. A sv. Ignác nastavuje pohľad na správne nastavenie srdca: „Kto žije podľa prikázaní evanjelia, neustále pozerá na svoju hriešnosť, skrze jej vyznanie Bohu a slzy skúša objaviť v sebe viac zranení a neporiadku. Nepozerá na hriechy druhých. Ak pri nejakej príležitosti zbadá hriech blížneho, tak ten pohľad bude taký povrchný, aký majú ľudia zaujatí veľmi zvláštnou úlohou.“

Ak nad slovami sv. Marka viac uvažujeme, prídeme k poznaniu, že nás nimi pozýva vykonať to najdôležitejšie rozhodnutie nášho života – prijať pravdu a žiť podľa nej, alebo ju odmietnuť, a tým aj svoju spásu. EVANJELIUM NEDÁVA ŽIADNU INÚ MOŽNOSŤ.

Sv.Teofan Zatvornik ponúka znaky tohto prijatia spásy slovami: „Človek musí urobiť všetko pre Božiu slávu odporom voči hriechu, ktorý v nás prebýva. Bez toho budeme všetko robiť iba zo zvyku, pretože sa to „zdá správne“, pretože sa to tak vždy robilo alebo to robia všetci…..A tak je jasné, že bez zápalu je človek úbohým kresťanom. Je ospalý, mdlý, bez života, ani horúci, ani studený – a takýto život nie je žiadnym životom, tobôž nie kresťanským životom.“

To, čo Cirkev ponúka, je ponukou samého Krista, aby sme boli oslobodení od hriechu a boli uzdravení vo svojej duši.

Acbp. Nektários hovorí, že keby sa stratili všetky evanjeliá a zostalo  by iba podobenstvo o márnotratnom synovi, bolo by postačujúcim dôkazom nekonečnej Božej lásky voči človekovi, ktorý pri návrate k Otcovi zo svojho blúdenia v hriechu a duchovnej smrti /tento môj syn bol mŕtvy/ našiel Otcovu lásku a vrátenie svojej dôstojnosti. /pripravte hostinu, dajte mu prsteň na ruku…/

Hriech je určitý druh vzbury, ale aj vzdialenie sa, človek odpadá od Boha, od Cirkvi, od Božej rodiny, opúšťa dom Otca, v ktorom je ako spomína syn, v hojnosti a dobre aj sluhom.

Plody hriechu sú zvlášť trpké. Zákon života bol nahradený zákonom hriechu. Hriech spôsobuje utrpenie nielen duši, ale často aj telu. Sľubuje veľa, ale v skutočnosti berie mnohonásobne viac. Stáva sa väzňom vlastného egoizmu, stráca pokoj, /niet pokoja pre hriešnikov, hovorí Písmo/. A to sa napĺňa na ceste rozvratu, deštrukcie a sebaklamu, ktorý vedie až do zúfalstva.

Hriech sa tak javí ako sebazáhuba s následkami zla aj pre iných. Je nebezpečnou chorobou duše, ktorú spôsobuje nie Boží hnev, ale náš slobodný výber. Je chorobou, ktorá vedie k smrti. Ako hovorí Písmo, zármutok a úzkosť čakajú na každého človeka, ktorý slúži zlu. Sú však aj signálom pre obrátenie sa k Bohu. Ako Boh sám vyzýva cez prorokov starého Zákona – obráťte sa ku mne a budete žiť.

Pokánie je tak cestou, ktorá umožňuje človeku znovu vstať, vrátiť sa, obnoviť to, čo bolo poškodené hriechom a oživiť to, čo bolo hriechom umŕtvené. Ale málo ľudí pozná skutočný zmysel pokánia. Jeho cieľom je zmena mysle, ktorá vidí čoraz jasnejšie cestu, ktorú ukazuje Boh. Uvedomuje si zlo hriechu, ktoré vedie len do skazy,  ale vie, že jestvuje Otec a dom, kam sa môže vrátiť a nebude súdený, ale prijatý a milovaný.

Aby bolo pokánie ozajstné, musí byť úprimné. Svätý Kozmas Atolský hovorí: „Môžu ti odpustiť všetci kňazi, patriarchovia, biskupi i celý svet, ale nebude ti odpustené, ak sa nebudeš skutočne kajať.

Pretože návrat znamená účasť na novom živote, novú dôstojnosť, nové šaty, nový vzťah k vlastnej duši ale i k blížnym a v prvom rade k Bohu.

Preto otcovia cirkvi vrúcne prosili Boha: „Daj mi úplné pokánie.“ Ozajstné pokánie je bezpečná cesta, ktorá vedie do Božieho kráľovstva.

A tu prichádzame k podstatnému chápaniu sv. spovede. Jeden výstižný výrok hovorí – Spoveď je vyprázdnenie sa od jedu. Keď človek vypije jed, nie je iné riešenie. V opačnom prípade nás čaká smrť.

Boh nepotrebuje našu spoveď, my ju potrebujeme, hovoria otcovia cirkvi. Boh však túži po tom, aby v našej duši nebola nákaza a smrť, ale Život a Pokoj v Duchu Svätom. Ako hovorí aj sv. Pavol apoštol. Nemáme sa báť hľadieť do svojho vnútra.

Musíme dobre pochopiť, že nebudeme súdení za to, že sme zhrešili, ale za to, že sme neučinili pokánie. Pre Krista nie je dôležité ľudské správanie, ale stav ľudského srdca, v ktorom sa uskutočňuje hriech, „lebo zo zlého srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy,….ap. (por. Mt 15,19) a Kristus nás prichádza spasiť, vykúpiť a oslobodiť z moci hriechu. 

Pri spytovaní svedomia sa človek dostáva do fázy poznávania, ktoré má byť bolestné z uvedomenia si zla vo svojom srdci, má byť však i radostné z poznávania odpustenia, ktoré je darované milujúcim Bohom, ale má byť nadovšetko pravdivé a úprimné, nie povrchné ani obhajujúce sa. Boh nás pozná. On sám nás vedie k správnemu poznaniu.

Jeden z teológov píše, že všetky hriechy je možné zhrnúť do jedného hlavného hriechu že nemáme dostatok opravdivej lásky voči Bohu, nemáme dostatočnú vieru a ani nádej v jeho dobrotu. A to je aj príčina pre každý druh hriechu, blúdenia a každého klamu.

Preto je výzva k obráteniu spojená so zanechaním hriechov, tou podstatnou, lebo cez hriech  pôsobí iná moc, nie Božia.  A náš život má byť pod mocou Božou.

Prosme o dobrú sv. spoveď, lebo je tým skutočným zázrakom v spojení s pravým obrátením k Bohu.

/Spracované i s použitím náb. literatúry/

Zachytil som výrok jednej poslankyne, ktorá utrápene vyznala bolesť z otvorenia chrámov. Vraj jej starí rodičia chodili iba do chrámu, nikde inde, a nakazili sa iste len tam. A ako sa trápili. Kresťansky je takéto zmýšľanie ak nie herézou, tak silne protikresťanské. Táto ľudomilnosť musí mať hranice. Bolo by to podobné, ako povedať, že ak mi blízkych ľudí zrazilo auto, mali by byť všetky autá zakázané, a moji blízki i mnohí ľudia by mohli menej trpieť, prípadne ešte žiť. Bolo by to absurdné. Ľudia vždy budú zomierať z rozličných príčin, napriek všetkej snahe o bezpečnosť a starostlivosť. Tak to bolo, tak to je, a tak to bude. Ale apelovať na zatváranie chrámov kvôli nákaze, je z kresťanského pohľadu absurdné.

Koľko absurdít však zažívame v tomto čase. Ľudia vo všetkých dobách sa chránili chorôb na základe prirodzenej reakcie, ale nikdy kvôli tomu nestrácali zdravý rozum a cestu viery. Ak človek nezomrie na covid-19, / 2%úmrtia zo všetkých úmrtí/, tak zomrie na niečo iné a kedy a v akom čase, nie sme pánmi života, aby sme to  s istotou rozhodli my. Ale kresťansky pohľad na život a na smrť nám pripomína cestu Krista, ktorý nás vedie k večnému životu. A môžeme túto cestu zameniť za niečo iné? Niektorí „veriaci“ by nám to možno chceli nahovoriť, ale ľudské zmýšľanie, ktoré konkuruje božiemu, je vopred odsúdené ako klam. Tak ako to zažil aj Peter, keď chcel Krista odhovoriť od kríža a teda od smrti. Dostal ponaučenie – „Odíď mi z cesty satan, lebo nemáš zmysel pre božie veci,  len pre ľudské!“(Mk 8,33)

Biblia uznáva len jeden strach, a to strach z večného zatratenia. A na inom mieste vyzýva kniha Kazateľ – „Boha sa boj, jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka.“ (kaz. 12,13) Ako ďaleko sme dnes od týchto postojov. Na ochranu nenarodených detí je vlažný alebo tvrdo odmietavý postoj i v legislatíve, ale na ochranu babičiek je pomaly celý národ súdený ako nezodpovedný. Jedna z takýchto babičiek mi raz povedala: „A to mám tu žiť večne? Veď ja sa pripravujem na odchod. Nechám to na Pánu Bohu.“ Prirodzená reakcia veriaceho človeka, ktorý vie, že na tejto púti príde raz čas, a potrebuje byť pripravený odísť.

Kedysi platilo viac, že kresťan sa upína k večnému životu viac, ako k pozemskému. Z pohľadu viery to bolo úplne správne. Žiť naplno tu na zemi, ale žiť zároveň pre večný život.

Dnes sa to obracia opačným smerom. Upnutie sa na tento život môže ohroziť  ten večný. Ak sa vytráca účasť na nebeskej Liturgii, ak mizne generácia mladých z účasti a zápasu viery zo scény, ak sviatostný život sa odsúva do individuálnej pastoračnej starostlivosti, ak do chrámu na jedny z najväčších sviatkov už druhý rok môže prísť iba vybraná skupina veriacich nie podľa krstu, ale s istým druhom pasu, a aj to so smiešnym počtom, tak pre dogmu zdravia to môže byť v poriadku, ale určite nie pre dogmu viery, ktorá si vyžaduje účasť na Daroch, ktoré dáva Boh pre posvätenie a spásu človeka.  

Je veľká snaha nielen lámať slobodu a dôstojnosť človeka, ale lámať aj jeho svedomie. A to už je vážna vec. Smrteľne vážna. Človek vo svedomí uznáva, čo je prijateľné a čo je neprijateľné pre jeho život ale i pre jeho spásu. Preto buďme opatrní, hľadajme podľa Kristových slov nadovšetko Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť , a ostatné dostaneme navyše. Neplatí to však naopak. Ale najprv Božie kráľovstvo…

o. Dr. Štefan Kopčák

To, čo bolo nepredstaviteľné a možné  iba v represívnych a krvavých časoch prenasledovania cirkvi, sa stáva akoby už bežnou súčasťou opatrení na zabránenie šírenia vírusu. Akoby zvyk zatvárania chrámov politikmi za tichej reakcie alebo veľmi mierneho odporu  pastierov cirkvi, sa stával pomaly bežným.

Pre jedných je to znak rozumných protipandemických opatrení, pre iných je to znak bezbožnosti, porušovania základných práv na náboženskú slobodu a možno aj čosi iné a oveľa horšie. Kardinál Müller bol hlavou kongregácie, ktorá v cirkvi patrila medzi najdôležitejšiu, a patrí aj dnes, kongregácie na ochranu právd viery. /oficiálne Kongregácia pre náuku viery/

V tomto článku je jeho pohľad na túto situáciu vo svete a teda aj u nás zvlášť.

——————————————————————————————————

 V interview pre National Catholic Register varoval nemecký kardinál biskupov, aby sa nestávali „dvoranmi vládcom tohto sveta a nerobili zo seba (ich) propagátorov“. Podľa kardinála totiž niektorí politici v spolupráci s médiami hlavného prúdu a „big tech“ pretláčajú „totalitné zmýšľanie“, ktoré akurát tak vedie k „rozdeleniu v rodinách“.

Kardinál uvádza, že v Nemecku iba malá časť diecéz obmedzila omše len pre vakcinovaných a prekonaných, čo emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery okomentoval ako „šokujúci dôkaz (toho), ako ďaleko sekularizácia a odkresťančenie myslenia zasiahli pastierov Kristovho stáda“.

„Predovšetkým je v rozpore s Božím zákonom, ak štátna moc znemožňuje alebo dokonca zakazuje prístup k prostriedkom milosti Cirkvi, tzn. ku Kristovým sviatostiam,“ uvádza kardinál Müller a pokračuje: „To, že aj biskupi zatvorili svoje kostoly alebo odopreli sviatosti ľuďom hľadajúcim pomoc, je ťažký hriech proti ich Bohom danej autorite. Toto je šokujúci dôkaz toho, ako ďaleko sekularizácia a odkresťančenie myslenia zasiahli pastierov Kristovho stáda.“

Podľa kardinála by biskupi v týchto ťažkých časoch mali myslieť na slová samotného Ježiša Krista, ktorý povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10,11). Nemecký prelát upozorňuje, že biskupi sú nástupcami apoštolov a nemôžu sa teda riadiť týmto svetom, ale Slovom a milosťou Krista. Pokračuje:

„Trochu iné je dodržiavanie rozumných pravidiel na zabránenie prenosu choroby. To však nemožno použiť na ospravedlnenie zásadného odmietnutia sviatostí. Lebo milosť večného života musí mať prednosť pred časnými dobrami.“

V časoch krízy musia byť podľa kardinála chrámy otvorené, aby ľudia mohli hľadať útočisko u Boha. Pre National Catholic Register preto ďalej uvádza:

„Všetky vakcíny majú iba limitovaný, dočasný účinok. Žiadna medicína, ani technické vynálezy nás nemôžu zachrániť od časnej ani večnej smrti. Chlieb, ktorý Ježiš dáva, je liekom na večnú smrť a – bez dátumu spotreby – pokrmom pre večný život.“

Úlohou biskupov je podľa slov kardinála „podávať Eucharistiu veriacim, nie im ju zadržiavať“. Varuje, že osobné modlitby, či akési „virtuálne slávenie na obrazovkách“ nemôže nahradiť skutočnú a fyzickú prítomnosť v chráme, pretože „my sme telesné a sociálne bytosti“.

„Preto sa nám Božia milosť a pravda odovzdáva prostredníctvom vtelenia jeho Syna a zdieľa sa s nami v spoločenstve Cirkvi. Je to Jeho Telo. V Eucharistii je Kristus skrytý, ale je v nej tiež skutočne prítomný so svojím božstvom a ľudskosťou – v tele a krvi,“ zakončuje kardinál Müller svoj rozhovor pre webový portál.

MG

Zdroj: National Catholic Register

 prevzaté z:  https://www.christianitas.sk/kardinal-muller-je-v-rozpore-s-bozim-zakonom-ak-stat-zakazuje-pristup-k-prostriedkom-milosti-cirkvi/

Všetko má svoj začiatok i koniec. Okrem Boha, ktorý je Alfa i Omega, a nielen všetok náš pozemský čas, ale i večnosť je u Boha. Kedy bude koniec, pýtajú sa mnohí, keď je zle. Dôležité je neprepadnúť postoju, v ktorom človek stráca svetlo, pokoj i nádej, ktorá vyžaruje z Boha a jeho večnej pravdy. Zaznieva mnoho svedectiev i k tomuto času, jedno z nich od amerického exorcistu ponúkam i na našej stránke.

——————————————————————————————————–

Známy americký exorcista sa vyslovil, že satan mu počas exorcizmu povedal:

“Boh sa chystá odobrať mi moc!”

 Páter Chad Ripperger vyhlásil, že duchu prikázal, aby vysvetlil motívy svojho správania a pokračoval:   “Diabol, ktorého som identifikoval ako Belzebula, pripustil, že Boh sa chystá ukončiť jeho vplyv na cirkevné záležitosti! Nemôžem uviesť dôverné podrobnosti o dôvodoch posadnutia, pretože som nedostal od biskupa povolenie hovoriť o vnútornom dianí v tomto prípade. No kontextom démonického útoku boli isté otázky v Cirkvi!”

 Páter Ripperger je presvedčený, že pripustenie diabla, že Boh ide obmedziť úroveň vplyvu padlých anjelov na Cirkev bude mať následky na širšiu geopolitickú situáciu!

 O vplyve diablov na politickú oblasť diskutoval páter na americkom podcaste Grace Force a s ním bol Doug Barry aj páter Richard Heilman. Títo traja hovorili o kríze v Katolíckej cirkvi, ktorú páter Ripperger nazval “temnotou, ktorú prežívame a prítomnosťou marxistickej filozofie, ktorá začína znova ovládať svet!”

 Exorcista hovorí:

“Komunizmus sa rozšíril do celého sveta, čo je svedectvom toho, že tajný štát bol na celom svete schopný uzavrieť ekonomiku za menej ako dva týždne!”

Príchod globálnych lockdownov na začiatku vyhlásenej pandémie bol pre pátra Rippergera dôkazom, že marxistický vplyv viedol ku kontrole oficiálnych výpovedí, ktoré sa vydávali na celom svete kvôli covidu.

 Okrem expertíz v oblasti duchovnej a náboženskej vydal páter aj publikácie o psychológii človeka. Povedal, že jeho práca s posadnutými ľuďmi ho viedla k štúdiu psychológie a tak môže ľuďom pomáhať ešte účinnejšie. Vydal prednášky o tom, že diabolská psychológia a komunistická psychológia sú v zásade to isté a hovorí:

 “Nedávno ma osvietilo, že to, čo sa deje – tá štruktúra ako súčasné vlády a diabli zaobchádzajú s ľuďmi – nie je nepodobná vzťahu zneužívania! Psychologické príručky hovoria o takej štruktúre pri domácom zneužívaní, keď sa niekoho manipuluje psychologicky spochybňovaním jeho psychického a zdravotného stavu. Démoni aj vlády toto robia ako zneužívajúci muž v rodine – zneužívanému tvrdí niečo, čo je klamstvom a potom obviní osobu, že neverí lži.” …

 Exorcista uvádza, že správanie vlád je svedectvom “paniky” lebo konajú, čo len môžu a tak rýchlo ako môžu bez premýšľania.”

“Paniku, ktorú som videl vo vládnych záležitostiach je panika, ktorú som videl aj u diabla pri exorcizme!” hovorí páter a je presvedčený, že vo vláde aj v Cirkvi predstavení majú tendenciu prekonávať svoje sily, pretože majú naponáhlo – uvedomujú si, že ich čas sa kráti a tak musia ‚n i e č o‘ urobiť! Pri tejto panike, ktorú vidíme sa oni doslova ruvajú v geopolitickej situácii a dokonca do istého stupňa aj v Cirkvi.”

 “Démoni vedia, že ich čas je obmedzený, tak sa pokúšajú kŕčovito sa niečoho zdrapiť a tak začíname vidieť, že vlády sú stále viac a viac tyranskejšie. To ukazuje, že prehrávajú, lebo tak veľmi blafujú a klamú, pretože ich čas je už veľmi krátky!”

 Páter Ripperger si nemyslí, že spoločnosť a Cirkev bude mať okamžitý pokoj a poriadok ani po ukončení duchovnej tyranie: “Zlo neodíde ticho, ono dupoce ako dieťa – myslím neposlušné násilné dieťa!”

 Na otázku ako sa majú laici pripraviť v tomto boji páter povedal:

 ”  Majú sa uchýliť pod plášť Panny Márie, mať k nej hlbokú úctu a prosiť ju o ochranu!

Zdroj: http://www.lifenews.sk/33099/znamy-americky-exorcista-satanova-doba-sa-krati

Možno si niektorí pamätajú pekný film k vianočným sviatkom – Štvrtý kráľ. V jednej epizóde zablúdi včelár/štvrtý kráľ/ k malomocným a ocitá sa v pasci, nepozná cestu von. Od malomocných však počuje: „ Odtiaľ cesta nejestvuje. Staneš sa takým ako my.   Tu sa budeš cítiť normálny. Kedysi sme boli aj my ako tí vonku, ale zvykneš si.“ Odpovedal: “Mám vonku ženu, deti, nechajte ma odísť.“ Odpovedali: “Aj my sme mali. ..Nikdy ťa nenecháme odísť, /prinútime ťa/, budeš ako my. A tých vonku budeš nenávidieť…“

Pointa tohto príbehu je v tom, že nám čosi pripomína. Nábor na očkovanie /pre tých normálnych, ktorí to chápu/prekračuje všetky medze   slobody a svedomia a spochybňuje sa ba dokonca ruší právo na  rešpektovanie práv a slobôd i výhrady svedomia. Ale nielen to. Neočkovaní sa vysúvajú na okraj spoločnosti, ba stávajú sa terčom obviňovania, zastrašovania, i výslovného nepriateľstva.

 Je známe staré latinské heslo „Rozdeľuj a panuj!“  Ľahšie sa vládne ale i ovláda tam, kde je spoločnosť rozdelená. Táto segregácia preniká do všetkých sfér pod dogmou ochrany zdravia. Pred kolapsom nemocníc. Ale vina nepadá na tých, ktorí ako zdraví neprijímajú medicínsky produkt, ktorému nedôverujú alebo majú morálne výhrady.  Násilná vakcinácia pod rúškom zdravia a záchrany nemocníc je akoby obrazom bôžika, od ktorého čakajú ľudia tohto sveta spásu. Ale mnohé krajiny, kde je očkovanosť vysoká, nepotvrdzujú túto ľudskú spásu a záchranu. Každý musí zvážiť rozhodnutie sám, a ono musí byť rešpektované. V úcte voči očkovaným, ale i v úcte voči neočkovaným rovnako.

A na záver. Mám dojem , že počet lôžok napriek veľmi vysokým finančným obnosom  na rozličné projekty, zostal po dobu celých dvoch rokov akoby na jednom čísle. Nie je zásadná chyba v tomto? Ak vieme, že bude hladomor, nepripravíme si zásoby, ale budeme obviňovať tých, ktorí konzumujú jedlo? Pripraviť iba vakcínu v experimentálnom štádiu je viac ako nepochopiteľné. Modlime sa za našich odborníkov.

Písmo nás vyzýva, aby sme zostali pevní vo viere. Prečo? Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. (Mt 16,25) Viera nás totiž vedie k záchrane života, v ktorom je premožená smrť i hriech, a v ktorom je večný život ako dar od Boha, skrze Krista, v ktorom je celé naše vykúpenie i naša nádej, presahujúca i silu smrti.  Tento Boží život v nás musí byť na prvom mieste, aby sme žili v láske a bázni pred našim Bohom a boli tak vždy, vždy, a stále pripravení na stretnutie s Ním. Boh vás žehnaj!

o. Dr.Kopčák Štefan