O Panne Márii sa v Novom Zákone nehovorí často. A predsa jej miesto je práve v tých najzávažnejších okamihoch božieho plánu spásy. Pri vtelení Božieho Syna sa na jej „áno“ Slovo stáva Telom – Bohom prebývajúcim medzi ľuďmi.
Je prítomná vo chvíli príchodu Božieho Syna na svet v judejskom Betleheme. Na jej prosbu sa uskutoční prvý zázrak na svadbe v Káne. Je prítomná pod krížom vo chvíli dokonania obety Ježiša Krista, je medzi ženami idúcimi k prázdnemu hrobu a k tajomstvu veľkonočného rána, je prítomná pri Zostúpení Svätého Ducha spolu s apoštolmi na modlitbách, kde sa rodí počiatok a poslanie Cirkvi.
Hovorí sa o nej, ako o Matke a vzore: Mária je Kristova Matka a vzor Cirkvi. Preto aj koncil v Efeze /r.431/ definoval titul Bohorodička a tým dal podnet k rozšíreniu mariánskej úcty po celom svete. Pápež Gregor Veľký videl podobnosť medzi narodením Krista a znovuzrodením kresťana, medzi materstvom Márie a materstvom Cirkvi.
Pavol Evdokimov píše, že slová Vyznania viery:“mocou Svätého Ducha vzal si telo z Márie Panny …“znamenajú pre Otcov cirkvi tajomstvo druhého zrodenia kresťana z viery a zo Svätého Ducha.“
Zbožné knihy predstavujú Pannu Máriu skôr ako príklad lásky k blížnemu. Bohorodička na východe je obrazom kontemplácie. V osobe Panny Márie sa dosiahlo toho, o čo sa usilovali veľkí východní mystici – tj. trvalého stavu modlitby, čo je stála dispozícia modliacej sa duše. Preto aj Panna Mária sa nazýva „prestolom, chrámom, kadidlom.“ Tak dokonalá modlitba má božiu silu.
Kresťanský svet veľmi mocne verí sile príhovoru Panny Márie. Novodobý ruský mystik Ján Kronštandský píše: “Keď pristupuješ aby si sa modlil ku Kráľovnej, Božej Matke, buď pevne presvedčený, skôr než vyslovíš modlitbu, že neodídeš bez toho, aby si dostal milosť.“
O jej nesmiernej pomoci svedčia celé stáročia Cirkvi, svetoznáme pútnické miesta, zasvätenia národov, kontinentov i miest Panne Márii. Sú to nespočetné umelecké diela vytvorené na jej počesť. Zobrazenia Matky Božej vo východnej ikonografii patria k najrozšírenejšej a najrozmanitejšej skupine ikon. Mariánska úcta tu začína titulom „Theotokos“ – Matka Božia. Z mnohých výjavov môžeme spomenúť Hodigitriu – ikonu Panny Márie, ktorá drží dieťa ne jednej ruke a druhou rukou ho ukazuje veriacemu ako skutočnú cestu k spáse. Medzi najznámejšie ikony patrí ikona Matky Ustavičnej pomoci, ktorej originál je v Ríme a kópie tohto obrazu sú v mnohých kresťanských rodinách po celom svete.
Liturgický rok v celej cirkvi ako východu tak aj západu, si po dve tisícročia uchovával hlbokú úctu k presvätej Matke. Východná cirkev jej vzdáva úctu slávnym akatistom, mnohými liturgickými hymnami, ktoré sú aj súčasťou Božskej sv.Liturgie. Sedem veľkých mariánskych sviatkov v priebehu cirkevného roka kladie hlboký základ mariánskej úcty, ktorá je hlboko kristocentrická – zameraná na Krista a jeho vykupiteľské dielo vo vzťahu k celému ľudstvu.
Emeritný pápež Benedikt XVI vo svojej knihe „Boh a svet“ o Panne Márii hovorí:“V nej je vyjadrená pravá podstata ženskej bytosti, čistá podoba ľudskosti a Cirkvi. Je výrazom Božskej blízkosti. Už to, že Boží Syn má ľudskú matku, a že my sme zverení do opatery tejto Matke, je veľmi dojímavé. Čím som starší, tým mi je Matka Božia dôležitejšia a bližšia.“
Sv.Silván svedčí o Matke Božej:“Keby nebolo jej milosrdenstva, dávno by som zomrel, ale ona ma chcela navštíviť a priviesť k rozumu, aby som nehrešil. Povedala mi:“Zle sa mi pozerá na to, čo robíš.“ Jej slová sú príjemné, tiché, krotké a pôsobia na dušu. Prešlo viac než štyridsať rokov, ale moja duša nemôže zabudnúť na tieto sladké slová. Skutočne je našou zástankyňou u Boha a už len jej meno napĺňa dušu radosťou.
Vo svojom oslávenom stave v nebi Panna Mária zostáva Matkou Cirkvi i celého ľudského pokolenia, za ktoré sa prihovára a modlí. Preto sa k nej Cirkev denne obracia v prosbách o jej mocný príhovor. V jej blízkosti prežíva blízkosť Krista a Boha, silu viery, hĺbku pokory, žiarivú čistotu a hodnotu služby a vernosti. Mnohí svätí zdôrazňovali úctu k nej a to, že pravý mariánsky ctiteľ nezahynie.
/spracoval š.k./