Je vzácne započúvať sa do kázne nedele Paschy spred skoro tisícšesťsto rokov od jedného z najväčších kazateľov cirkvi, nášho konštantinopolského arcibiskupa sv.Jána Chryzostoma, ktorá má hlboko apologetický ráz najmä voči pohanom ale i židom, popierajúcich božstvo Krista a po tejto kázni môžeme sa práve tak zamyslieť nad vedeckým výskumom turínskeho plátna, ktorý je nemým svedkom tajomstva bolesti, hrozného utrpenia, ale i slávneho Zmŕtvychvstania Ježiša Krista, nášho Pána, Boha a Spasiteľa.
Klamstvo a blud stále podlieha sebazničeniu a napriek tomu, že to nechce vo všetkom, podporuje pravdu. Pozri: Bolo potrebné dokázať, že Kristus zomrel, bol pochovaný a vstal zmŕtvych. Hľa, všetko toto zabezpečili samotní nepriatelia! Keďže zatarasili prístup k hrobu veľkým kameňom, zapečatili ho a zabezpečili strážou, nebolo možné, aby došlo k nejakej krádeži. Keď však nedošlo ku krádeži a hrob bol napriek tomu nájdený prázdny, je úplne jasné a nepochybné, že vstal zmŕtvych. Všimol si si ako nechtiac podporujú pravdu?
Ale kedy by ho aj mohli ukradnúť Jeho učeníci? V sobotu? Veď podľa zákona nebolo dovolené, aby niekam šli. Ak predsa budeme predpokladať, že mohli porušiť Boží zákon, ako by sa odvážili títo, tak bojazliví, vyjsť mimo domu? A akou odvahou by riskovali svoj život pre jedného mŕtveho? Očakávajúc akú odmenu? Akú odplatu? A naozaj o čo sa opierali? O schopnosť svojej reči? Veď boli najnevzdelanejší zo všetkých. O svoje bohatstvo? Veď nemali ani palicu a topánky. Snáď o svoj vznešený pôvod? Veď boli najbezvýznamnejší na svete. Alebo o množstvo? Veď ich nebolo viac ako jedenásť a aj tí sa rozutekali.
Ak sa jeden z najschopnejších zľakol akejsi ženy vrátničky a všetci ostatní, keď videli svojho Učiteľa zviazaného, sa rozutekali, ako by im mohlo zísť na um chodiť po všetkých končinách zeme a hlásať falošnú zvesť vzkriesenia? Keď sa zľakli ženskej hrozby a len z pohľadu na putá, ako by sa mohli odhodlať postaviť sa proti kráľom, vladárom a národom, keď každý deň hrozili meče, mučenia a nespočetné zabíjania, ak by nevychutnali a nepocítili silu a príťažlivosť Vzkriesenia?
K tomu sa však musíme vrátiť. Znovu sa teraz opýtajme Židov: Ako ukradli Kristovo telo jeho učeníci? Keďže pravda je žiarivá a úplne jasná, židovská lož proti nej nemôže stáť ani ako tieň. Povedz mi, ako by ho ukradli? Nebol snáď hrob zapečatený? Nestrážili ho toľkí židovskí strážcovia a vojaci, ktorí nespali ale dávali pozor? A navyše, k čomu by ho kradli? Aby si vymysleli dogmu o vzkriesení? Ako by im, tak bojazlivým, zišlo na um vytvoriť niečo také? A ako odvalili obrovský kameň? Ako unikli toľkým ostražitým a brutálnym strážcom?
Všimni si, ako sa Židia svojim konaním chytajú do vlastných sietí. Ak by nešli za Pilátom a nežiadali vojenskú stráž, ľahšie by mohli bezostyšne rozprávať takúto lož. Ale teraz nie. Bola vojenská stráž. Nikto nemohol uniknúť ostražitej pozornosti vojakov a ich mečom. A okrem iného, prečo telo neukradli skôr? Určite, ak by zamýšľali urobiť niečo také, vykonali by to vo chvíli, keď hrob nebol strážený. Vykonali by to vtedy, keď nehrozilo nebezpečenstvo, teda v prvú noc, pretože v sobotu prišli Židia k Pilátovi a žiadali ho o vojenskú stráž, zatiaľ čo prvú noc tam nikto nebol. A čo hľadajú na zemi plachty, ktoré našli dokonca zabalené Peter a apoštoli? Prvá tam prišla Mária Magdaléna a keď sa vrátila a oznámila obdivuhodné udalosti apoštolom, tí okamžite bežali k hrobu a vidia na zemi plachty. Toto bolo znamenie vzkriesenia, pretože ak by ho niektorí chceli ukradnúť, iste by ho neukradli nahého. Bolo by to nielen ponižujúce, ale aj nerozumné. Určite by sa nesnažili rozbaliť plachty a potom ich zasa dôkladne zabaliť a pekne uložiť na jedno miesto. Čo by však urobili? Rýchlo by uchopili telo a čím skôr by sa snažili utiecť.
Preto na inom mieste Ján evanjelista hovorí, že Kristovo telo pochovali s veľkým množstvom myrhy, ktorá lepí plachty na telo tak, ako lepí olovo kovy a vôbec nebolo ľahké ich odlepiť. Preto keď počuješ, že plachty boli nájdené bez tela, never tým, ktorí hovoria, že bolo ukradnuté. Zlodej by musel byť veľmi hlúpy, ak by plytval čas a námahu kvôli takej zbytočnej veci. Kvôli čomu by nechával plachty? A ako bolo možné, aby unikol vo chvíli, keď vykonával túto prácu? Bezpochyby by stratil veľa času a bolo by prirodzené, aby kvôli oneskoreniu bol prichytený pri čine. Prečo sa plachty nachádzali na jednom mieste a šatka, ktorú mal Ježiš na hlave, na inom a dokonca osobitne zvinutá? Aby si sa presvedčil, že to nebolo dielo ponáhľajúcich sa a nespokojných zlodejov. Na základe toho sa teda jasne dosvedčuje nepravdepodobnosť krádeže. Okrem toho, samotní židia si to veľmi dobre uvedomovali a preto dali peniaze strážcom hovoriac: „Povedzte, že ho ukradli a my sa s vladárom dohodneme.“/uchlácholíme ho/
Tvrdiac, že ho ukradli jeho učeníci, sami opäť potvrdzujú vzkriesenie, pretože takýmto spôsobom vyznávajú, že tam telo nebolo. Keď však sami potvrdzujú, že tam telo nebolo, zatiaľ čo na druhej strane sa krádež dosvedčuje ako nepravdivá a nepravdepodobná kvôli dokonalej stráži, kvôli zapečateniu hrobu, kvôli plachtám a šatke, ale ak kvôli bojazlivosti učeníkov, bezpochyby aj na základe ich slov sa potvrdzuje vzkriesenie.
Záver I. časti kázne
Turínske plátno – nemý svedok smrti i Zmŕtvychvstania.
Turínske plátno patrí medzi najvýznamnejšie relikvie kresťanstva. Dodnes fascinuje milióny alebo aj miliardy ľudí. Výskum v tejto oblasti sa rozvinul do samostatnej vedeckej oblasti – sindológie. Neznamená to, že sa obmedzuje iba na nejakú úzku špeciálnu oblasť. Naopak! Plátno už analyzovali fyzici, botanici, hematológovia, historici a nielen oni. Stále vychádzajú najavo nové a čoraz ohromujúcejšie fakty
Spočiatku bolo plátno uchovávané v Jeruzaleme, potom v Byzancii. V 14. storočí bolo vo Francúzsku vystavené na verejnosti. V 17. storočí ho preniesli do Talianska. V kaplnke kráľovskej katedrály v Turíne sa dodnes nachádza tajomné plátno o dĺžke 4,36 metra a šírke 1,1 metra. Viditeľný je na ňom odtlačok vysokého, fyzicky dobre staveného muža.
Nepredstaviteľné utrpenie
Traja renomovaní vedci: Liberato De Caro, Cinzia Giannini a Giulio Fanti v roku 2017 predstavili najnovšie a zároveň najdôkladnejšie zistenia týkajúce sa Turínskeho plátna. Nejde v ňom o nájdenie stôp po umučení na kríži. Veď už predtým bolo známe, že muž, ktorého obraz je na plátne, zomrel na kríži. Svedčia o tom bodavé rany a rany po klincoch, ako aj stopy po bičovaní a krvi. Výsledky nového skúmania však mimoriadne jasne ukazujú obrovské utrpenie, ktoré Kristus podstúpil počas svojho umučenia.
Nový výskum to potvrdzuje ešte jasnejšie. „Muž, ktorého postava sa odráža na plátne, pretrpel ťažké muky predtým, ako nakoniec vykrvácal na smrť,“ zdôrazňujú vedci v prestížnom časopise Plos One. Na analýzu plátna sa použili skenovacie röntgenové techniky a inovatívne metódy elektrónovej mikroskopie, čiže najlepšie moderné technológie.
Analýzou fragmentov plátna nachádzajúcich sa ďaleko od krvných škvŕn vedci dospeli k záveru, že sú pokryté kreatinínom a feritínom. V ľudskom organizme je to možné iba v prípade traumy, ktorá zasiahne súčasne viacero orgánov. Stručne povedané, Kristus na celom tele podstúpil neuveriteľné muky.
„Na vláknach plátna je na nanoskopickej úrovni zaznamenaný extrémne brutálny scenár obete ovinutej pohrebným plátnom,“ poznamenávajú autori textu „Štúdie atómového rozlíšenia prinášajú nové biologické dôkazy o Turínskom plátne“ (30.06.2017 journal.plos.org). Zdôrazňujú, že plátno „rozpráva hrozný príbeh“.
Vedci okrem toho poznamenávajú, že muž, ktorého odtlačok sa nachádza na plátne „bol mučený mimoriadne beštiálnym spôsobom“, a plátno „rozpráva hrozný príbeh“. Dodávajú, že „túto istotu sme získali iba vďaka najnovším metódam v oblasti elektrónovej mikroskopie s atómovým rozlíšením“ (preklad: Joanna Bątkiewicz-Brożek – aleteia.org).
Ohromený fotograf
Vedci sa o plátno začali zaujímať ešte v roku 1898. Vtedy amatérsky fotograf Secundo Pia si všimol, že obraz zvečnený na plátne vyzerá ako normálny obraz – napriek tomu, že bol snímaný v negatíve.
Ďalšie objavy sa ukázali byť ešte ohromujúcejšie. Ukázalo sa, že svetelný odraz (neviditeľný voľným okom) na plátne bol v … 3D. Táto trojrozmernosť sa nikdy predtým neobjavila na nijakej maľbe ani na fotografii. Zároveň je obraz charakterizovaný neobvyklými detailmi.Taliansky fyzik Paolo Di Lazzaro a jeho kolegovia z Talianskej národnej agentúry pre nové technológie, energiu a trvalo udržateľný rozvoj venovali štúdiu tohto fenoménu päť rokov. Výsledky experimentov zverejnili v roku 2011.
Ako zdôraznil Paolo Di Lazzaro, ultrafialové žiarenie potrebné na vytvorenie obrazu „prekračuje maximálny výkon všetkých dnes dostupných zdrojov UV žiarenia“.To znamená, že ani v staroveku, ani dnes by vedci nedokázali vytvoriť podobne precízny obraz. Tím Paola Di Lazzara sa ho bezvýsledne pokúšal skopírovať vyše päť rokov (news.nationalgeographic.com 15. apríla 2015). Plátno teda zostáva záhadou, ktorú nie je možné vedecky vysvetliť.
Palestínske kvetenstvo a Kristovo umučenie
Aj biológovia majú veľa čo povedať o tajomnom plátne. Jeden z nich, Avinoam Danin, odborník svetovej triedy na palestínsku flóru z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, potvrdil, že kombinácia rastlín, ktorých stopy sa našli na plátne, sa vyskytuje „iba v jedinej oblasti sveta“. Dodal, že „dôkazy jasne poukazujú na skupinu kvetov z oblasti okolo Jeruzalema.“
Analýza Avinoama Dallena tiež poukazuje na prítomnosť peľových zrniečok Gundelia tourneforti. Je zaujímavé, že tieto zrniečka sa našli aj na inej relikvii – tzv. šatke z Ovieda považovanej za Kristovu pohrebnú šatku. Je známe, že od ôsmeho storočia je uložená v španielskej katedrále v Oviede.
Obe relikvie majú taktiež spoločné podobné vzory sfarbenia krvi a pravdepodobne tú istú krvnú skupinu (najvzácnejšiu AB). Podľa Avinoama Danina to znamená, že Turínske plátno aj šatka z Ovieda prikrývali to isté telo. Plátno i šatka pochádzajú z Jeruzalema alebo z jeho okolia od prvého storočia po Kristovi (sciencedaily.com 2. augusta 1999).
Muž a pravdepodobne Žid
Hematológovia taktiež vykonali kus práce, aby vysvetlili záhady Turínskeho plátna. Profesor Baim-Bollone z Fakulty kriminálneho lekárstva na Turínskej univerzite dokázal, že na plášti sa nachádzajú stopy krvi skupiny AB. Tá prúdi v žilách troch percent ľudí. U sefardských Židov však až v osemnástich percentách. Podobné tvrdili iní vedci. Veľa vecí poukazuje na to, že muž, ktorého odraz je na plátne, bol Žid. Áno, muž, pretože jeho pohlavie bolo potvrdené testami DNA, ktoré uskutočnil profesor Victor Tryon z Centra pre genetický výskum na Štátnej univerzite v Texase (07.04.2007 polskieradio.pl).
Je zaujímavé, že ďalší vedec, Ubi Baruch, preukázal, že kombinácia kvetinového peľu prítomného na plátne sa vyskytuje iba v Jeruzaleme v marci a apríli. A práve s týmto obdobím kresťania spájajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie (sciusalaily.com 2. augusta 1999).Zistenia izraelských vedcov vyvracajú niekdajšiu tézu popularizovanú na základe metódy datovania pomocou rádioaktívneho uhlíka-14, podľa ktorej plátno pochádza zo stredoveku. Platí to však iba pre kúsok odstrihnutý z rohu plátna, ktorý bol došitý mníškami po jednom požiari.
Zistenia forenzných patológov sú však fascinujúce. Dospeli k záveru, že telo sa nerozpadlo – na rozdiel od iných starovekých plátien – poznamenáva Filip Wyrozumski (polskieradio.pl, 07.04.2007). Nie je tiež známe, akým spôsobom vznikol obraz v takejto podobe. Vedci tu hovoria o infračervenom žiarení či o odparovaní.
Okrem toho forenzní experti z oblasti medicíny nenašli na Turínskom plátne nijaké dôkazy o odtrhnutí materiálov z tela mŕtveho. Pritom, ak by bolo mŕtve telo vyňaté z plátna, došlo by k poškodeniu materiálu alebo krvných stôp – poznamenáva autor článku „Analýza Turínskeho plátna“ ( 02.01.2016). Z vedeckého hľadiska hovoríme o nevysvetlenom a úplne jedinečnom fenoméne. Viera zas našepkáva najrozumnejšie vysvetlenie – Zmŕtvychvstanie.
Článok o turínskom plátne pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk
Pokračovanie: 2.časť
Mnohí sa však pýtajú: Prečo sa Kristus hneď po vzkriesení neukázal Židom? Táto otázka je zbytočná. Ak by existovala nádej, že ich priláka k viere, nemeškal by sa zjaviť všetkým. Ale že neexistovala takáto nádej, to potvrdzuje vzkriesenie Lazara. Hoci bol už štyri dni mŕtvy a začal zapáchať a rozkladať sa, vzkriesil ho pred očami všetkých. Napriek tomu nielen že neboli prilákaní k viere, ale sa vzbúrili proti Kristovi, a dokonca chceli zabiť aj Jeho aj Lazara.
Keď teda iného vzkriesil a nielen že neuverili, ale sa proti Nemu dokonca vzbúrili, ak by sa im po svojom vzkriesení sám ukázal, nevzbúrili by sa viac, zaslepení nenávisťou a neverou?
Aby však odzbrojil neveriaceho od každej pochybnosti, nielen že sa zjavoval celých štyridsať dní svojím učeníkom a jedol s nimi, ale zjavil sa viac ako päťsto bratom, teda celému zástupu. Pravdaže Tomášovi, ktorý neveril, ukázal stopy od klincov a ranu od kópie.
A prečo, hovoria, po vzkriesení nerobil veľké a dojímavé zázraky, ale len jedol a pil? Pretože samotné vzkriesenie bolo najväčším zázrakom a najsilnejším dôkazom vzkriesenia bol fakt, že jedol a pil.
Ale uváž, ak by apoštoli nevideli zmŕtvychvstalého Krista, ako by im zišlo na um, že ovládnu celý svet? Snáď sa zbláznili, keď si mysleli, že dosiahnu niečo také? Ak však boli normálni, ako ukázali okolnosti, ako bez spoľahlivých dôkazov nebies, bez Božej pomoci, povedz mi, ako by sa odhodlali vyjsť do toľkých vojen, znepriateliť si pevninu aj moria a len dvanásti aby bojovali s takou statočnosťou za premenu celého sveta a všetkých národov, ktoré boli toľké roky mŕtve kvôli hriechu?
Keby boli dokonca slávni a bohatí, mocní a vzdelaní, ani vtedy nebolo logické, aby sa odhodlali k takým grandióznym plánom. Ale v konečnom dôsledku ich očakávanie by malo nejaký dôvod. Oni však prežili svoj život jedni na jazerách, niektorí zhotovujúc stany a iní na colniciach. Apoštoli nemali čo ukázať z ich minulosti, pretože ich povolania sa nemohli rovnať zo žiadnym vzdelaním.
Mnohí sa pokúsili vniesť nové učenia, ale neúspešne. A nie s dvanástimi ľuďmi, ale s obrovskou masou. Theudas a Judáš, napríklad, majúc za sebou celé zástupy sa stratili a spolu s nimi aj ich prívrženci.
Tento strach bol dostačujúci, aby sa poučili. Ale predpokladajme, že očakávali ovládnutie. S akými nádejami by sa vydávali takýmto nebezpečenstvám, ak by nedúfali v budúce blahá? Akú odmenu by očakávali následkom toho, že by všetkých priviedli k nevzkriesenému, ako tvrdia nepriatelia? Ak teraz ľudia, ktorí uverili v Nebeské Kráľovstvo a v nespočetné blahá, ťažko prijímajú nebezpečenstvo, ako mohli oni márne znášať nesmierne strasti a škodiť sebe samým? Ak nebolo vzkriesenie, ktoré sa uskutočnilo, a Kristus nevystúpil do nebies, potom usilujúc sa vytvoriť všetko toto a presvedčiť iných, určite by vyvolali Boží hnev a mohli by očakávať nespočetné rany z nebies.
Alebo ak by dokonca mali veľkú ochotu, keď žil Kristus, tá by zhasla hneď po Jeho smrti. Ak by Ho nevideli vzkrieseného, čo by ich mohlo viesť do tohto boja? Ak nebol vzkriesený, nielen že by neriskovali svoje životy kvôli Nemu, ale by Ho považovali za podvodníka. Povedal im predsa: ,, Po troch dňoch vstanem z mŕtvych“. Prisľúbil im tiež Nebeské Kráľovstvo. Riekol im, že keď príjmu Svätého Ducha, ovládnu celú zem. Ak by sa nič z toho neuskutočnilo, hoci by mu živému aj verili, mŕtveho by Ho prirodzene neposlúchali, ak by Ho nevideli vzkrieseného.
A mali by pravdu, pretože by hovorili:,, Po troch dňoch“ , vravel nám, ,,vstanem z mŕtvych“ , a nevstal. Prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha a neposlal. Ako mu teda uveríme o budúcich veciach, keď nám klame o terajších?
Ale povedz mi, prosím ťa, kvôli čomu by hlásali, že vstal z mŕtvych, ak by nevstal? Preto, hovoria, lebo Ho milovali. Však logické by bolo, aby Ho teraz nenávideli, pretože ich podviedol a zradil. Zatiaľ čo ich pobláznil tisícmi sľubmi a odlákal od ich domovov i od rodičov, jedným slovom od všetkého a vyburcoval proti nim celý izraelský národ, nakoniec ich zradil. Ak by sa to však stalo z bezmocnosti, odpustili by mu. Teraz však by to bol zločin: Mal im predsa povedať pravdu a nesľubovať im nebesá, keď bol smrteľný.
Bolo teda celkom prirodzené, aby robili úplne opačne: aby hlásali podvod a nazývali Ho podvodníkom a mágom. Takto by sa zachránili aj pred nebezpečenstvami a prenasledovaním zo strany nepriateľov. Všetci vedia, že Židia boli prinútení podplatiť vojakov, aby povedali, že telo ukradli. Ak by teda samotní Kristovi učeníci tvrdili: „My sme ho ukradli, nevstal z mŕtvych“ , akou slávou by boli obdarení? Bolo teda v ich rukách, aby boli poctení a korunovaní! Nepýtaš sa teda, prečo by toto všetko zamieňali za ponižovanie a nebezpečenstvá, ak by Božia moc, ktorá ich ubezpečila nebola silnejšia ako všetky pozemské blahá?
A ak sme ťa tým všetkým nepresvedčili, zamysli sa aj nad týmto: Dajme tomu, že vzkriesenie sa neuskutočnilo. A ak aj apoštoli boli rozhodnutí učiť svet, v žiadnom prípade by nehlásali Jeho meno, pretože je známe, že každý z nás nechce ani počuť mená tých, ktorí nás podviedli. Nakoniec, prečo by šírili Jeho meno? Dúfajúc, že s jeho pomocou zavládnu? Ale museli by čakať opak, pretože ak by sa usilovali ovládnuť celý svet, nedarilo by sa im to s pomocou mena nejakého podvodníka.
Okrem iného si spomeňme, že láska učeníkov k ich Učiteľovi ešte počas Jeho života upadala postupne zo strachu pred blížiacim sa utrpením. Keď im predpovedal utrpenie a smrť na kríži, meraveli zo strachu. Jeden z nich Ho dokonca vôbec nechcel nasledovať do Judska, pretože počul o nebezpečenstvách a smrti. Keď sa vedľa Krista bál smrti, ako by sa teda sám, bez Neho a bez ostatných učeníkov odvážil?
Verili, že zomrie a bude vzkriesený a napriek tomu tak trpeli. Ak by Ho nevideli vzkrieseného, určite by sa vytratili a prosili by zem, aby sa otvorila a pohltila ich z toľkej zúfalosti pre podvod a hrôzu budúcich vecí. Boli by teraz pobúrení kvôli svojej bezostyšnosti. Čo by mohli povedať? O smrti vedel celý svet: Ukrižovali Ho na viditeľnom mieste v hlavnom meste na najväčší sviatok, kedy nebolo možné aby niekto chýbal. Okrem toho bol deň.
Vzkriesenie však nevidel nikto, preto to bola nemalá prekážka k tomu, aby presvedčili ostatných. Ako by teda mohli presvedčiť pevninu i moria o vzkriesení? Povedz mi, prečo hneď neopustili Judsko a neodišli do iných krajov? Neobdivuješ skutočnosť, že presvedčili aj mnohých v Judsku?
Mali odvahu predložiť dôkazy o vzkriesení samotným vrahom, tým, ktorí Ho ukrižovali a pochovali, samotnému mestu, v ktorom sa odvážili k takému hroznému zločinu. Keď tí, ktorí Ho ukrižovali, neskôr uverili, potvrdzuje sa potom bezprávie ukrižovania a žiari dôkaz vzkriesenia.