Nech mi je Tvoje Telo na život večný a Tvoja Krv na odpustenie hriechov. Tieto slová sv. Liturgie vyjadrujú podstatu toho, čím je Eucharistia. Je darom večného života, je víťazstvom nad našimi hriechmi skrze Kristovu krv. Kalich spásy prijmite… Spievame na sv. Liturgii. Z tohto kalicha rastie aj naša vernosť Bohu a naša dôvera v Neho. Tu rastie naša spása. Je Tajomstvom Paschy, prijímanie Eucharistie je zvestovaním kríža a vyznávaním Zmŕtvychvstania. Je svedectvom svetu o našej viere a živote s Bohom. Ako to hovorí aj sv. Liturgia: Smrť tvoju vyznávame a tvoje Zmŕtvychvstanie zvestujeme, kým neprídeš v sláve.
Stojíme pred najväčším Darom a Tajomstvom našej spásy. Lebo kto bude jesť moje Telo a piť moju Krv, bude mať v sebe Život, a Ja ho vzkriesim v posledný deň, hovorí Kristus.
Eucharistia tvorí pravé spoločenstvo Cirkvi – jednej viery, jedného krstu. A zjednocuje s Božím Duchom Svätým, ktorý bol daný Cirkvi ako Prameň pravého posvätenia.
Sv. Ján Kronštandský hovorí: „Uvedom si, že bez Boha si stratený, úbohý, slepý a duchovne nahý, že Boh je pre teba všetkým – On je tvoje bohatstvo, tvoja Pravda, tvoje Posvätenie, tvoje šaty, tvoj Život, ..tvoje Všetko.“
Eucharistia si vyžaduje ustavičné bdenie a pokánie i stav viery a nádeje v Bohu. Ale i stav lásky. Ako povedal známy gruzínsky svätec sv.Gabriel, keď hovorí, že kresťan nosí vždy so sebou nádobu, je to nádoba lásky, ale bez úprimného život s Kristom a bez Eucharistie nemá dno, nádoba je prázdna. Preto svetsky žijúci kresťania, ktorí majú k tomuto svetu viac nádeje a túžob, ako k živému Bohu, výnimočne alebo vôbec neprijímajú Eucharistiu.
V prvotnej Cirkvi a najmä v časoch prenasledovania bola Eucharistia tým najcennejším prameňom posily. S úpadkom viery upadala aj zbožnosť, duchovný život a tým aj prijímanie Eucharistie. Diabol najviac napadá Eucharistiu, lebo vie, že v nej je sám Kristus. Preto aj sv. Lavrentij, ruský svätec, hovorí, že počiatkom našej cesty do pekla je odvrátenie sa od sv. Liturgie, tým aj Eucharistie, následne od ducha pokánia a aj modlitby. To všetko vedie k strate viery a zahynutiu duše.
Otcovia cirkvi pripomínajú, že tak, ako Kristus nebol všetkými poznaný a prijímaný v ľudskom tele, práve cez mnohé zázraky dokazoval Boha v ľudskom tele. Eucharistia je chlieb, v ktorom po slovách premenenia a epikléze k Duchu Svätému je Kristus Boh v tomto Chlebe prítomný. Je Chlebom z neba. On je Životom nesmrteľných ľudských duší.
Preto od detstva je človek vťahovaný do sveta materializmu, zmyselnosti, sebectva, pýchy, do sveta dnešnej doby mnohých výdobytkov moderných technológií, za ktorými sa skrýva nielen odpútanie od duchovného zápasu a teda aj od Boha, ale na programe je celkové podmanenie si človeka a jeho ulúpenie Bohu. Duch klamu ho robí nepriateľským voči duchovnému svetu a duch hriešnosti neschopným duchovného života. Aký potom môže byť ich duchovný život? Čo môžu potom očakávať od Boha?
Človek sa potrebuje od útleho veku zjednocovať s Kristom a neexistuje žiadny iný spôsob, ako časté a hodné prijímanie Svätej Eucharistie. Ak apoštol Pavol píše, aby sme s bázňou a chvením pracovali na našej spáse, vie, že tento zápas bez Božej pomoci nezvládneme.
Účasť na tomto tajomstve nesmrteľnosti má byť prvoradým cieľom každého kresťana. Ak si vytvorí návyk, ktorým je ľahostajný, a povrchný prístup, stane sa neschopným byť hodným Krista i večného života.
Byť kresťanom a neprijímať Eucharistiu, je rovnako absurdné, ako byť človekom a nejesť. Jeden z teológov súčasnosti nazýva šialenstvom, ak človek chce byť spasený, ale nechce mať účasť na Eucharistii. Účasť na sv. Liturgii sa dnes úmyselne prepája skôr so staršou generáciou, čo vštepovali už komunisti deťom a mládeži, tak ako to dnes robia liberálne prúdy ruka v ruke s médiami. Ale Liturgia je zhromaždením celého božieho ľudu okolo Krista a nemá nič cennejšie, ako práve tento Dar a toto Tajomstvo.
Každému kresťanovi je zjavné, že nikdy nebudeme tak pripravení a hodní, aby sme mohli prijať Eucharistiu. Ale rovnako je zjavné, že nik nebude bližšie k Bohu a žiť lepším životom, kto Eucharistiu neprijíma alebo len zriedka. Podstatné je nemať ťažký hriech, a usilovať sa o dôstojné prijímanie s bázňou a vierou. Lebo túžba po náprave a zmene života čiže skutočné pokánie nám otvárajú dvere k prijímaniu Tela a Krvi Kristovej. Uvedomenie si vlastnej nehodnosti nám ešte viac otvára dvere k prijatiu tohto Tajomstva.
Boh nám dal Eucharistiu kvôli našej spáse, dal nám ju k odpusteniu hriechov. Je výrazom našej jednoty s Bohom, ale tiež výrazom našej lásky k Bohu a zároveň aj poďakovaním za Jeho lásku k nám, hriešnym ľuďom. Aby sme mohli cez všetky prekážky a pokušenia života raz prísť k bránam večného života a mohli tam vstúpiť.
Sv. Ján Kronštadský, ruský svätec mnohých zázrakov, často rozprával o Eucharistii. Poukázal na jej veľkú silu, lebo Eucharistia je Telom a Krvou večného Slova, posvätené Svätým Duchom počas Liturgie, a uzdravuje a posväcuje naše duše i telá.
Sv. Ján Zlatoústy vo svojich homíliách častokrát vyzýval k prijímaniu Eucharistie. V časoch, keď hromadne vstúpilo mnoho pohanov do Cirkvi, poukazoval na nebezpečenstvo prísť na hostinu baránka Božieho, a odísť z nej bez božského pokrmu. Vy už nechcete večný život? pýta sa.
Človek si mnohokrát neuvedomuje, že čím je ďalej od Eucharistie, tým je čoraz ďalej aj od samého Boha. Pán v Eucharistii obnovuje, očisťuje a posväcuje náš obraz duše, zbožšťuje to, čo je ľudské, zoslabuje silu hriechu, posilňuje vôľu, nádej i vieru. Keď apoštol Jakub hovorí, že nie je možné páčiť sa Bohu bez viery, tak rovnako nie je možné páčiť sa Bohu bez Eucharistie. Našou jedinou úlohou je pripraviť si srdce i myseľ. Ustavične dbať na tento Dar a čerpať z neho silu v zápase každého dňa, až do toho posledného, ktorý už bude dňom večným a slávnym. Ale cesta je ešte pred nami…
Dr. o. Štefan Kopčák