Geografická poloha
Obec Davidov sa nachádza na severozápade Východoslovenskej nížiny v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom Oľšava. Západnú časť chotára tvoria strmé zalesnené svahy Slanských vrchov, východná časť je odlesnená. Nadmorská výška je 197 m. Obec sa zaraďuje medzi potočné dediny. Leží dvanásť kilometrov juhozápadne od Vranova nad Topľou.
História obce
Prvý najstarší písomne doložený názov obce sa objavuje v roku 1361 pod názvom Dauidhaza. Názov obce prešiel rôznymi zmenami, ako napr. Dewith (1458), Dawidow (1773), Dávidowce (1808), alebo v maďarských prameňoch názov Dávidvágása. Z prameňov vysvitá, že obec založili usadlíci so Šoltýsom Dávidom podľa zákupného práva v roku 1361.
Kráľ Žigmund listinou zo dňa 29.5.1410 potvrdil vlastníctvo Ladislava Rozgoniho, ktorý od roku 1327 viedol spor o majetok v Davidove s Nekcheyovcami. Obec zrejme jestvovala už pred rokom 1327. Do 17. storočia bola príslušenstvom hradného panstva Čičva. V rokoch 1490-1492 vojnové časy zbedačili miestne obyvateľstvo, kde dochádzalo k veľkému vysťahovalectvu. Koncom 15. storočia sa obec skoro vyľudnila. V roku 1556 obec mala 2 porty a 3 želiarov. Vlastníkmi obce bolo viacero rodov, v 15.storočí to bol rod Soóšovcov a Tarczayovcov, neskôr Čireovcov, Almášiovcov, ktorí boli veľkými podporovateľmi katolíckej cirkvi ako aj zakladateľmi charitatívnych diel. V 19. storočí sa ako vlastníci obce uvádzajú majitelia rodu Hercegovcov a neskôr rodu Hadík-Barkoczyovcov, ktorí dali zmapovať celý svoj majetok. Tu sa spomína drevená hájovňa, čo aj svedčí v zápisoch o vášnivej záľube panstva na jelene a vodné vtáctvo. V erbe obce sa nachádzajú v modrom štíte na zelenej pažiti dva strieborné jelene so striebornou zbrojou. Najstarší odtlačok pečate s erbom je z roku 1787.
V roku 1787 mala obec 74 domov a 518 obyvateľov, v roku 1828 mala 77 domov a 571 obyvateľov. Zamestnávali sa prevažne poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a uhliarstvom. V rokoch 1890-1910 mnoho obyvateľov odišlo za prácou do Ameriky. Podľa sčítania obyvateľov mala obec k 15.12.1940 už 753 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny bolo vypálených 111 domov a čiastočne zničených 41. Oslobodenie obce sa uskutočnilo 16.12.1944. V roku 1953 bola zahájená autobusová doprava do obce, v roku 1959 elektrické osvetlenie, a v roku 1960 bol zavedený rozhlas. V roku 1967 sa začalo s výstavbou miestnej základnej školy.
Podľa sčítania obyvateľov mala v roku 2001 obec Davidov 866 obyvateľov, z toho 671 gréckokatolíkov a 181 rímskokatolíkov. V roku 2011 to už bolo iba 794 obyvateľov, čo je úbytok o 72 obyvateľov, a je možné pripísať to predovšetkým odchodom mladých ľudí za prácou a zakladaním rodiny mimo obce.
Dejiny farnosti Davidov
V obci Davidov sa spomína drevený chrám z roku 1428, čo je doložené o desať rokov skôr ako v obci Sačurov (1438). V tomto čase sa jednalo o slovanské obyvateľstvo gréckokatolíckeho vierovyznania. Murovaný chrám s patrocíniom sv. Michala archanjela sa spomína z roku 1780. Gréckokatolícka farnosť s obsadením sa datuje k tomu istému roku ako aj prvé matriky farnosti. Farská škola sa vedie od roku 1767, čo by nasvedčovalo o skoršom dátume jestvovania farnosti.
V roku 1792 bola farnosť Davidov súčasťou zemplínskej župy, košického vikariátu a sečovského dištriktu. V tom roku bolo vo farnosti Davidov 480 gréckokatolíkov, 79 rímskokatolíkov a 41 židov. Kým v Kamennej Porube, filiálnej obci farnosti Davidov, bolo 215 gréckokatolíkov, 29 rímskokatolíkov a 18 židov. Vo farnosti pôsobil o. Ján Mikula. 1 V roku 1850 mala obec Davidov už 530 gréckokatolíkov, 30 rímskokatolíkov a 2 židov. Počtom obyvateľov sa obec stala stredne veľkou. Na prelome 19.a 20. storočia dochádza napriek hospodárskej kríze k zvýšeniu počtu obyvateľstva. Nielen prešovské biskupstvo, ale aj farnosť Davidov prežívala obdobie dvoch veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, blažených mučeníkov – prešovského biskupa P.P.Gojdiča a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka.
Práve biskup Vasiľ Hopko veľmi rád a často chodieval do farnosti Davidov, lebo tam pôsobil od roku 1946 o. Juraj Bujňak, jeho blízky priateľ, s ktorým sa poznal od detstva. V dňoch 8. – 13. marca 1949 sa vo farnosti konali sväté misie, ktoré viedli otcovia redemptoristi o. Cyril Zakopal a o. Jozef Fail. Počas týchto misií bolo ohlásených 23 kázní, k sviatosti zmierenia pristúpilo 720 veriacich a k svätému prijímaniu pristúpilo 1111 veriacich. 2 Rok 1950 bol obdobím začiatku utrpenia a skúšky viery pre celú gréckokatolícku cirkev. Farnosť Davidov patrila k farnostiam, v ktorých veriaci dokázali svoju vernosť gréckokatolíckej cirkvi tým, že sa pevne držali svojej gréckokatolíckej viery. Po osemnástich rokoch sa vracia späť do farnosti za vrelého prijatia veriacich o.Juraj Bujňák st..
Dňa 18. júla 1976 prišiel otec biskup Vasiľ Hopko do farnosti Davidov opäť, aby udeliť šiestim deťom sviatosť myropomazania. Táto pastoračná návšteva však bola pre otca biskupa, ako aj pre veriacich poslednou, lebo o štyri dni neskôr, dňa 23. júla 1976 v Prešove zomrel. Pre farnosť bolo veľkou udalosťou aj ukončenie novovybudovaného chrámu Nanebovstúpenia Pána, ktorý bol posvätený dňa 18.12.1977. Slávnostnú posviacku chrámu aj s vnútorným vybavením interiéru vykonal vtedajší prešovský ordinár Mons. Ján Hirka dňa 23.5.1982.
Sakrálne stavby
V obci Davidov jestvuje už v roku 1428 drevený chrám, ako jeden z prvých v tomto regióne. Murovaný chrám v Davidove bol znovu postavený v roku 1780 na staršom základe a bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. V roku 1945, v čase končiacej sa druhej svetovej vojny bol chrám poškodený. Veľké opravy sa začali na chráme vykonávať začiatkom 70-tých rokov dvadsiateho storočia. Pri oprave veže a ďalších úpravách sa zrútil strop v lodi chrámu a začali sa práce na jeho celkovej obnove. Dňa 30. júna 1976 zakázal Okresný národný výbor (odbor kultúry) pokračovať vo výstavbe chrámu v Davidove, čo potvrdil aj Krajský národný výbor v Košiciach. Spomínané povolenie dostal s veľkými ťažkosťami vo vtedajšom režime o.Juraj Bujňák až 17. januára 1977, no pokračovať vo výstavbe sa začalo až v apríli roku 1977. Stavebné práce pokračovali cez celé letné obdobie až do novembra, kedy bol chrám dokončený. Samotná posviacka chrámu bola vykonaná 18. decembra 1977 za hojnej účasti duchovenstva a veriacich. 3 Dňa 23. mája 1982 bola farnosť Davidov svedkom slávnostnej posviacky gréckokatolíckeho chrámu Nanebovstúpenia Pána, ktorú vykonal administrátor Prešovskej eparchie Mons. Ján Hirka .V nedeľu, 14. októbra 2007 slávnostne posvätil ikony Krista a biskupov mučeníkov Vasiľa Hopka a P.P.Gojdiča na priečelí chrámu a nový kríž pri vstupe do chrámu prešovský eparcha Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ. V roku 2013 sa uskutočnila kompletná výmaľba interiéru chrámu s novým osvetlením. V roku 2014 bol zhotovený nový ikonostas, ktorý bol pokrytý z darov veriacich farnosti.
K farnosti Davidov patrí aj filiálka Kamenná Poruba, v ktorej je 327 gréckokatolíkov, ktorí navštevujú gréckokatolícky chrám Zoslania Svätého Ducha, ktorý v obci stojí od roku 1784. 4 Chrám prešiel za tie roky mnohými úpravami. Veľká rekonštrukcia prebehla v roku 2000. Po kompletnej obnove bol zreštaurovaný časom aj ikonostas, do chrámu boli položené nové lavice. Taktiež bola spravená nová fasáda chrámu i celého priestranstva v okolí chrámu.
So vznikom gréckokatolíckej farnosti je úzko spätý aj vznik farskej budovy, ktorá je
neodmysliteľnou súčasťou každej farnosti. Vznik pôvodnej farskej budovy je datovaný do
obdobia okolo roku 1780. 5 V roku 1999 začali veriaci spolu s vtedajším správcom farnosti
stavať novú farskú budovu, nové farské pastoračné centrum. Nová farská budova bola
dokončená začiatkom roku 2004 a v nedeľu 16. mája 2004 sa uskutočnila slávnosť
posvätenia novej farskej budovy ako aj pastoračného centra.
Školstvo
Najstarší údaj o škole v Davidove máme z roku 1767, kedy už bola škola v obci, čo svedčí o dobrom postavení obce, keď už v tom čase mala školu. Niektorí historici však tvrdia, že školy v obciach mohli vzniknúť už skôr. Prvé drobné počiatky vyučovania boli už zaiste v období, keď bol v obci drevený chrám, čo je datované v roku 1428. V roku 1970 bola slávnostne otvorená základná škola a v roku 1975 aj materská škola.
Chránený prírodný výtvor „Zapikan“
Prírodná pamiatka „Zapikan“ bola vyhlásená rozhodnutím Okresného úradu pre Životné prostredie zo dňa 27. januára 1993 ako chránený prírodný výtvor. V roku 1995 bol v zmysle Zák. č. 287/1994 Z.z. O ochrane prírody a krajiny prekategorizovaný na prírodnú pamiatku. Zapikan predstavuje impozantnú roklinu Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m terénnom stupni. Celá roklina je vedecky náučná lokalita v strednej časti Slanských vrchov. Chránené územie sa nachádza západne od obce Davidov v nadmorskej výške 280 až 310 m a neleží na trase značkovaných turistických chodníkov.
Kňazské a rehoľné povolania
o. Juraj Bujňák ml.,
o. Mikuláš Tatár,
o.Pavol Bačík,
o.Mikuláš Fejko,
s. Sebastiana Jarková OSBM
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Ján Mikula 1780-1796,
Andrej Artimovič 1796-1808,
Mikuláš Danilovič 1808-1815,
Ján Jacenčák 1815-1838,
Konštantín Miladinovič 1838-1851,
Ján Hegeduš 1851-1886,
Irenej Ujhelyi 1886-1893,
Alexander Seregélly 1893-1924,
Štefan Puza 1924-1938,
Jozef Sabov 1938-1946,
Juraj Bujňák st.1946-1950,
Juraj Bujňák st.1968-1995,
Martin Jurášek 1995- 2004,
Peter Milenky 2004-2012,
Štefan Kopčák 2012 – súčasnosť