1.Katechéza počas LVPD
VEČIEREŇ – BOHOSLUŽBA SVETLA
Jednou z podstatných bohoslužieb cirkevného roka je bohoslužba Svetla – večiereň.
Večiereň predstavuje stvorenie sveta a Božiu starostlivosť o stvorený svet, taktiež pád človeka do hriechu ale aj príchod Krista do sveta, ako Svetlo ktoré svieti v temnom kraji smrti.
Nie je nič prirodzenejšie vo večerný čas pre človeka, ako ďakovať Bohu za jeho dary, za jeho dobrodenia a pamätať tak aj na koniec vlastného života, ktorý môžeme nazvať večerom, alebo súmrakom – západom slnka.
(●zosnulým už nebude svietiť svetlo dňa, ale svetlo večné)
Otcovia cirkvi takto vnímali túto starobylú bohoslužbu, ktorá hlboko prežíva dejiny starého zákona, odhaľuje stav človeka v hriechu, ale aj cestu, ktorú Boh zjavuje človeku, a od Abraháma praotca viery pripravuje národ, skrze ktorý raz príde Ten, ktorý vykúpi svoj ľud z hriechov.
Samotný 103 ŽALM v slovách „Dobroreč duša moja Pánovi…“ odhaľuje históriu stvorenia, stvorený poriadok sveta, svet krásy, pokoja a harmónie. Čo vyjadrujú aj slová žalmu: „ všetko si múdro učinil.“ Keď kňaz číta tzv. svitilničné modlitby, počas nich sa zapaľovali sviece, prosí Boha, aby sa zmiloval, aby ochránil, osvietil duše, aby dal pokoj našim dňom a ochránil pred zlými dennými i nočnými duchmi.
Potom nasleduje jekténia, čo znamená zosilnená modlitba.
Sú prosbami k Bohu v počte 12 prosieb, ktorými vyprosujeme to potrebné pre tento i večný život, za seba i za cirkev, i za svet.
Prvá prosba je za pokoj, ktorý je v Bohu, aby sme v tomto pokoji a dôvere vyprosovali to potrebné, ďalšia prosba smeruje k duši a za jej spásu, veď čo osoží človeku to ostatné, ak duša utrpí škodu.
Záver jekténie vzdáva slávu a chválu Najsvätejšej Trojici.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona…
Prvé slohy žalmu Pane, ja volám k tebe...sú volaním hriešneho človeka k Bohu, ktorý hľadá záchranu a pomoc, ktorý dvíha svoje ruky k modlitbe…
Stichiry na Hospodi vozvach…pripomínajú stav človeka, ktorý hľadá milosť u Boha, spásu, ktorú môže udeliť len Boh. Sú to aj stichiry sviatku alebo svätých. Stredy a piatky sú zamerané ku sv. krížu. Všetky stichiry sa ukončujú krátkou prosbou k presvätej Bohorodičke – nazývané bohorodičen.
Vychádzanie kňaza pred ikonostas symbolizuje Krista, ktorý prišiel kvôli ľuďom na zem, a vstup k oltáru- Krista, ktorý vystúpil do neba k Otcovi.
Kadidlo predstavuje milosť Svätého Ducha, ktorý sa vylieva od Zostúpenia na Turíce na ľudstvo, slová premúdrosť vnímajme zobrazujú večnú Múdrosť – Krista, ktorý sa pre nás stal Božou múdrosťou, v tajomstve Vtelenia, Ukrižovania i Zmŕtvychvstania.
Hymnus SVETLO TICHÉ …je starobylým spevom, ohlasujúcim príchod Krista, ktorý je zjavením Svetla Boha, tak ako slnko svieti a ožaruje zem, tak Kristus večné Slnko, nestvorené svetlo živého Boha, osvecuje dušu človeka. Je dôstojné, aby bol preľúbeznými hlasmi oslavovaný….
Potom nasledujú paremie, čítania zo Starého zákona, ktoré sú predobrazom Mesiáša, a udržiavali v ľude nádej, ktorú im Boh zjavoval, a ktoré sa naplnili podľa Božích zámerov.
————————————————————————————————————-
Pokračovanie: Suhuba jekténia :Prosme všetci z celej duše… tak ako sa zväčšuje Božia milosť a posilňuje, zväčšovalo sa a posilňovalo aj poznanie o Bohu a Mesiášovi s prosbou za všetky potreby.
Trojité Pane zmiluj sa je vyjadrením prosieb k Najsvätejšej Trojici.
V hymne Ráč nás Pane…večiereň je v čase uloženia Krista do hrobu, je obrazom zápasu proti hriechu v čase do príchodu Kristovho. …tento večer zachrániť od hriechu…
Oslavuje Boha a obracia sa ku každej osobe najsvätejšej Trojice:
Blahoslavený si Pane, nauč nás svoje Pravdy – Boh Otec zjavuje pravdy
daj nám porozumieť svoje pravdy – Kristus učí, vysvetľuje
osvieť nás svojimi pravdami– to je Duch Svätý, ktorý osvecuje
A prosíme aby nami nepohŕdol, lebo sme dielom jeho rúk
Potom nasleduje prosebná jekténia, prosíme o dobrá pre tento život, zameraný ku kajúcnosti, posväteniu a k dobrej odpovedi na Kristovom súde.. sväto, v pokoji a bez hriechu
Nasleduje vzývanie svojho anjela, ochrancu a pomocníka…
O vytrvanie v dobrom až do konca, lebo od toho závisí naša spása…aby náš život skončil smrťou spravodlivého
Prosba nie k ľuďom ale k Bohu, ktorý nás jediný môže zachrániť…
Stichiry na stichovnach: verše sú vzaté z Davidových žalmov. Je tu zobrazenie prevažne kráľovskej dôstojnosti Krista, a spasiteľné plody jeho Vzkriesenia.Ale aj víťazstvo nad hriechom,smrťou a diablom, ktorí ako odvekí nepriatelia ničia ľudský rod.
Hymnom sv. Simeona Teraz prepustíš Pane svojho služobníka v pokoji….. vstupujeme do novozákonnej doby, keď Boh naplnil plán vykúpenia poslaním svojho Syna, je to však aj obraz, keď sa naplní náš život, a my budeme môcť uzrieť Božiu tvár.
———————————————————————————————————-
MALÉ POVEČERIE: je skrátenou formou veľkého povečeria, kedysi sa nerozlišovalo na veľké či malé. V ňom prinášame Bohu predovšetkým pokánie zo svojich hriechov, ako pripomínajú aj kajúce žalmy.
Slávoslovie vyjadruje stav duše túžiacej po Bohu, vyznanie viery zas ochranu štítom viery, keď nás navštívi smrť, aby nás našla vo viere.
Modlitba k Bohorodičke ako Príhovorkyni, aby bola ochranou, záštitou v biedach a súženiach i mocnou orodovkyňou pred Bohom. Je to aj prosba pred všetkými temnými duchmi
—————————————————————————————————————
2.Katechéza počas LVPD
Vzťah starozákonnej a novozákonnej bohoslužby
Tak ako SZ náboženstvo bolo iba predobrazom dobra, ktoré malo prísť, tak aj bohoslužba SZ mala iba typový a symbolický význam. /Jom kipur..jeden z najv.žid.sviatkov na odpustenie hriechov –bol tu intenzívny 25 hod.pôst a modlitieb/.
Je to ako vzťah tieňa k svetlu. Tak postupne boli zrušené niektoré ustanovenia SZ , napr. obriezka v r.50 na 1. Jeruzalemskom sneme /lebo Boh pre nás pripravil niečo oveľa väčšie a lepšie…/
Hoci však mnohé ustanovenia SZ boli zrušené, i napríklad slávenie veľkej noci – dátum slávenia aby nebol spolu si židovskou Veľkou nocou, predsa niektoré zostali spoločné, vplyv SZ zostal prepojený na novozánnú bohoslužbu ako napr. prírodné symboly: chlieb,voda, svetlo, kalich, čítanie SP, žehnanie, okiadzanie, kľačanie,
JEŽIŠ sám povie, že neprišiel zrušiť Starý zákon, ale ho naplniť. On Sám je naplnením celého očakávania Spásy.
1.Prvý zámer kresťanskej bohoslužby spočíva vo vonkajšom výraze vnútornej zbožnosti. Všetky city majú aj svoje vonkajšie vyjadrenie- či už radosť, smútok, hnev,
Navonok aj cirkev vyjadruje vnútorné stavy viery, nábožnosti, uctievanie Boha, oslavu, zvelebovanie, vďačnosť, ducha pokánia ap. Všetko dostáva spoločné vyjadrenie v slove latrický, latreia, čo znamená, slúženie, uctievanie – služba Bohu
2.Druhý význam je pozdvihovanie duše k Bohu a božským veciam. Nazýva sa aj didaktický. Poučný. Ono pôsobí na vieru, na pozdvihovanie duše k Bohu a upevňovanie vo viere. /za totality masové púte boli hlbokým prejavom viery ale aj jej posilnenia- ale zároveň až nenávisti z tej druhej strany totalitného režimu/
Sv. Pavol vyzdvihuje dve mohutnosti kresťana: SVEDOMIE a NÁBOŽNOSŤ. Nábožnosť nás oddeľuje od sveta, ktorý je charakterizovaný bezbožnosťou.
3.Tretím účelom bohoslužby je uskutočňovanie vykúpenia, kde sa udeľujú dary milosti, ktorými nás dobrotivý Boh zahrnul skrze Krista a udeľuje prostredníctvom Svätého Ducha. Boh posväcuje človeka a zjednocuje ho so sebou.
Vovádza ho do života spásy, posilňuje v zápase voči hriechu, napĺňa pravým životom zrodeným vo viere skrze Slovo Pravdy a Eucharistiu, ktorá je prameňom posvätenia.
Bohoslužba sa nazýva reálnym dielom založeným pre večnosť – nebeská liturgia sa spája s pozemskou, aj keď pozemská je nedokonalá, ako hovorí žalmista – ako ťa ja slabý a biedny môžem osláviť? Ale je zároveň tajomným dielom samého Krista. On je pravou bohoslužbou za všetkých ľudí.
Primárnym pre človeka je úkon vďakyvzdávania, ktorým človek odpovedá Bohu na jeho dielo spásy oslavou a vďakou.
———————————————————————————————————–
3.Katechéza počas LVPD
CHRÁM alebo CERKEV je sväté verejné miesto, kde sa oslavuje a zvelebuje Boh.
Tu sa vykonáva novozákonná najsvätejšia obeta Ježiša krista- EUCHARISTIA.
Chrám je miestom stretávania Božieho ľudu, ale aj udeľovania spásonosných darov, Tajomstiev ako aj právd večného života.
Chrám mal rôzne názvy: kyriake z gréčtiny, alebo dominicum Dom Pánov, ecclesia -zhromaždenie, a viaceré iné. Alebo bazilika, čo znamená kráľovský dom, lebo sa v ňom oslavuje Kráľ kráľov.
Bazilikami boli nazývané veľkolepé chrámy , ktoré dal postaviť vladár rímskej ríše cisár Konštantín Veľký. Najznámejším bola bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme. Rímske baziliky /vasiliky/boli štátnymi budovami cisárov, neskôr tento názov už patril budovám k úcte večného Kráľa.
Tiež to bol aj názov martýria, lebo chrámy boli stavané na miestach kresťanských mučeníkov, alebo na cintorínoch, kde boli pochovaní.
Najstaršia forma stavby je v tvare štvorca. Chrámy boli stavané smerom na východ, k východu slnka. Vchod do chrámu bol zo západu, kde zapadá slnko, čo je symbol duchovnej tmy, diabla, hriechu i pohanského sveta.
Východ je obrazom Krista, ktorý prichádza ako Svetlo sveta, ako duchovné Slnko. Takúto formu mala Noemova archa ale aj Šalamúnov prvý chrám v Jeruzaleme. A zostala predpísaná aj otcami cirkvi cez apoštolské ustanovenia od najstarších čias až podnes.
Potom to boli stavby najčastejšie vo forme kríža, ktorý sa stal víťazným znamením nielen pre cisára Konštantína v boji r.312, ale aj pre celé kresťanstvo. Znamením Božieho víťazstva.
Tu sa môžeme zmieniť ešte o chrámoch, ktoré mali podlhovastý charakter – rímske baziliky a rovný strop a stĺpy, oddeľujúce jednotlivé časti chrámu.
Tvoriaci sa byzantský sloh smeruje chrám k nebu, do výšky a tu sa tvoria vysoké klenby a kupoly. Slávny chrám cisára vybudovaný za cisára Justiniána v Konštantinopole v 6.storočí, ktorý bol zasvätený ako Hagia Sofia Svätej Božej Múdrosti a ktorý stojí dodnes v dnešnom Istanbule. Chrám s nádhernými mozaikami, ikonami, množstvom svetla, ktoré preniká cez 40 okien na kupole chrámu. Obdiv nad týmto chrámom, ktorý vyše tisíc rokov bol najväčším kresťanským chrámom na svete, a dodnes je považovaný za ideál kresťanského chrámu na Východe.
Jestvuje potom mnoho ďalších slohov, ako románsky, gotický, barokový, renesančný a iné.
Okrem toho sa vyžadovalo aby bol chrám postavený na vyvýšenom mieste. Pretože pozemský chrám je obrazom Kristovej Cirkvi, ktorá je postavená na skale. Keď si všimneme i novodobé východné chrámy, je tam badať vyvýšeninu.
To hovorí aj sv.Tertulián: „Naše chrámy sú postavené na vyvýšenom mieste a obrátené k východu.
Tak ako prvý chrám v Jeruzaleme postavený za kráľa Šalamúna, bol miestom, kde prebýva živý Boh, kde bude Jeho prítomnosť, jeho oči, ktoré budú vidieť, uši, ktoré budú na tomto mieste počuť.
—————————————————————————————————————
4.Katechéza počas LVPD
CHRÁM II.
Staré chrámy mali tri časti
1.VESTIBULpronaos vonkajší proestor–kedysi tam bol sud s vodou. Sv.Ján Zlatoústy: „Pred chrámom stojí sud s vodou, aby kresťania pri modlitbe mohli pozdvihnúť čisté ruky k Bohu.“ /bolo to aj miesto kajúcnikov… tiež miesto pre vystavovanie mŕtvych
PREDSIEŇ- Vnútorný priestor—nartex miesto symboliozujúce RAJ, zobrazoval aj Adama a Evu.
Bolo to tiež miesto pre katechumenov, ktorí zo starého života sa pripravovali vstúpiť do nového života s Kristom. Bolo tam aj baptistérium – krstiteľnica
2.LOĎ– trojitými dverami do lode symbolizujúce vonkajšie dvere – KRISTA, ktorý je bránou k Otcovi a bránou života, vnútorné dvere dvojité a užšie-bol symbol úzkej cesty, vedúcej do života
Svätyňa: PRESTOL– prinášanie nekrvavej Obety NZ, vľavo aj vpravo boli miestnosti ,vpravo na chlieb a víno , vľavo na bohoslužobné rúcha, knihy, predmety ap.
3.OLTÁR-najsv.časť chrámu, sv. Pavol ho nazýva stolom Pánovým
Prestol je obrazom Kristovho hrobu, symbolom Golgoty, stola Pánovej posl.večere,prestola, na ktorom leži Baránok Boží, ako hovorí prorocká kniha Zjavenia sv. apoštola Jána
SZ-Izák bol obrazom obetovania a tak sa aj nazýval oltár ako obetný stôl v chráme
Súčasťou prestola boli aj ostatky svätých-relikvie, časť relikvie je aj v malej pláščenici na oltári – antimenzióne- ktorý je nepostrádateľný pre slávenie sv. Tajomstiev.
Iliton, na ktorý sa kladie čaša a diskos so sv.Chlebom je symbolom šatky, ktorá bola ovinutá okolo hlavy Ježiša Krista.
Ručný kríž k prežehnávaniu
Horný prestol- na ktorom sedí biskup, miestny hierarcha, predstavuje Ježiša Krista, veľkňaza ktorý obetuje a sám je obetovaný, a zároveň aj ako prestol Pantokrátora- Vševládcu. Ostatné sedesy /pre kňazov/ symbolizujú miesto apoštolov
Žertveník symbolizuje Betlehem, miesto Narodenia Ježiša Krista, ktorý prichádza na svet, ako prisľúbený Mesiáš a Spasiteľ sveta.
————————————————————————————————————-
5.Katechéza počas LVPD
ZVONICE: V prvých dobách kresťanstva nebolo zvony, ale aj podmienky boli ťažké, častokrát sa museli kresťania skrývať a konať bohoslužby tajne.
Keď cirkev získala slobodu, bolo potrebné, aby sa našiel nástroj, ktorým by sa zhromažďovali veriaci k spoločnej bohoslužbe. Spočiatku to bola trúba, ktorú používali aj kňazi Starého zákona./Jericho/
Neskôr pomocou kovových dosiek, alebo drevených dosiek tzv.simantrón, ktoré sa ešte aj dnes užívajú v niektorých starobylých kláštoroch, napr.na gréckej hore Athos.
Prvé zvony boli zavesené v chráme Hagia Sofia v 9.storočí, ako dar benátskeho dóžu byzantskému cisárovi. Až od 12.storočia sú zvony na východe všeobecne užívané. Podľa istej mienky boli zvony vynájdené pápežom Sabinianom v 7.storočí.
Na mnohých miestach boli zvonice vedľľa chrámu, inde sa stavali ako súčasť chrámu – vo veži chrámu.
Zvony symbolizujú BOŽÍ HLAS. A tiež hlas služobníkov, sprvoti apoštolov, ktorí pozývajú k účasti na Božej spáse. To pripomína aj 18 žalm: „Po celej zemi sa rozlieha ich hlas, a ich slová až po samý kraj sveta.“
Zvony pripomínajú hlasy prorokov i apoštolov, skrze ktorých volá Boh človeka k sebe, je to hlas, ktorý zvoláva Boží ľud k stretnutiu s Bohom v spoločenstve modliacej sa cirkvi ale aj sláviacej Božie tajomstvá, tiež hlas, ktorý pripomína Boží súd, a chvíľu, keď Boh povolá človeka pred seba.
Preto aj smrť veriaceho je vyprevádzaná zvonením zvonov.
CINTORÍNY: gr.koimitirion, lat.cimeterium je miestom odpočinku, alebo spánku, lebo smrť kresťanov je považovaná za spánok, sen.
Skutky apoštolov pripomínajú mučenícku smrť sv.Štefana, a kresťanov, ktorí veľmi plakali. a hneď sa postarali o jeho telo. Podobne bolo aj u Jána Krstiteľa.
Pri mučeníckej smrti sv. Polykarpa sa smyrnská cirkev zmieňovala o posvätnosti jeho hrobu.
Kresťania sa s odporom odvracali od pohanských zvyklostí, ako je aj upaľovanie mŕtvych, pretože už židia prijali od egypťanov zvyk pochovávania do zeme z úcty k zosnulému.
Preto boli potrebné cintoríny, a kresťania od prvých storočí sa snažili, aby ich zosnulí boli oddelení od pohanských zomrelých, ktorí nemajú nijakú nádej po smrti. Ako povedal kresťanský učiteľ staroveku Tertulián, –hoci sme ochotní s nimi žiť spolu, po smrti nemáme s nimi ten istý údel.
Kresťania v čase slobody boli pochovávaní v blízkosti chrámov, iné osoby, najmä biskupi, králi ap. boli pochovávaní v chráme alebo v kryptách pod chrámom. / niekde aj dodnes/
Miesto, kde sa pochovávalo, bolo posvätné, a preto cisári zozšírili právo azylu okrem chrámu aj na cintoríny.
Blízkosť chrámu a cintorína vyjadrovala jednotu živých i mŕtvych, lebo všetci žijú v Bohu.
Najvhodnejším pomníkom na hrobe každého kresťana je KRÍŽ. Lebo žijeme i umierame v nádeji na vzkriesenie a večný život.