Pre západné kresťanstvo možno dilema, nie však pre východné kresťanstvo. Je možné vnímať veľký rozruch na pozadí výrokov niektorých vysokých predstaviteľov cirkvi nielen o požehnávaní homopárov, ale aj smerom k celibátu v západnej cirkvi. A aj istú paniku v niektorých konzervatívnych kruhoch západnej cirkvi. Dá sa to prirodzene pochopiť.
Východné cirkvi však neriešia ani sa nezapájajú do týchto problémov. Učenie i zákony východných cirkvi sú jednoznačné. A čo sa týka stavu kňazstva, tradícia východných cirkví od počiatku vnímala ako podstatný vzťah človeka k Bohu, ako vyjadril aj sv. Ján Zlatoústy, učiteľ Cirkvi, a jeden z najväčších otcov staroveku. Poukázal na to, že bez ohľadu, či je niekto v mníšskom stave, alebo ženatý, vydatá, všetci sú povolaní stúpať na ceste k Bohu a vidieť v tom povolanie, ktoré všetkých volá k svätosti. Niet výnimky, hovorí sv. Ján. Preto aj prvé storočia Cirkvi sa neriešili ženatí pápeži, biskupi či kňazi. A mnohí z nich boli mučeníci. Východné cirkvi ustanovili mníšsky stav pre biskupov, ale pre kňazov bolo možno vstúpiť do mníšskeho stavu alebo aj manželstva, a tak to zostalo dodnes. Je tu slobodná voľba vybrať si jeden z týchto stavov. Pre gréckokatolíkov to ešte bol navyše do tretice aj celibátny stav podľa vzoru západnej cirkvi.
Západná cirkev zaviedla povinný celibát pre kňazov až od druhého tisícročia.
Problém je, ak obhajoba celibátu sa spája s útokom na manželstvo, ktoré je sviatostné, a ktoré v spojení s kňazským stavom je výnimočným príbehom. Nie exkluzivity, ako to radi vidia na západe v spojení s celibátom, ale ako výnimočnú službu pre Boží ľud. Má veľké ovocie, ktoré platí rovnako pre mníšsky, príp. celibátny ale aj manželský stav. Prináša veľké a vzácne svedectvá, ale môžu byť vo všetkých troch možnostiach aj problémy. A to ľudského faktoru i pádov. Ale v tomto svete zápasov je to súčasť reality.
Nižšie zaslaný list je reakciou na článok redaktora Branislava Michalku,/odoslaný do redakcie www.christianitas.sk/ ktorý v problematike celibátu na západe začal spájať tému s východnou tradíciou ženatých kňazov a to útočným, nešťastným, a vyfabulovaným spôsobom.
Dr. Štefan Kopčák
Vážený pán Michalka!
Tak úbohý a nízky článok som už dlho nečítal. Možno v progresivisticko-liberálnom prostredí. Ak západné kresťanstvo sa zmieta v smrteľných kŕčoch, potrebuje si kopnúť do východných cirkví? Asi áno. To, že neporiadok, chaos v západnej cirkvi spôsobuje vrásky viacerým konzervatívcom, čo s tým má spoločné východná cirkev? Práve východné cirkvi dnes vydávajú veľké svedectvo v Sýrii, Iraku a mnohých miestach, kde musia osvedčiť svoju vieru v tvrdých podmienkach prenasledovania. A to celé rodiny.
Ak sa týka gréckokatolíckych cirkví v našich končinách, spomeniem len názor bývalého rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku profesora Tadeusza Zasepu, ktorý sa na margo manželiek gréckokatolíckych kňazov vyjadril slovami: „Také hrdinstvo, vernosť a obetu manželiek kňazov počas prenasledovania komunizmu cirkev nesmie nikdy zabudnúť.“ Zrejme Vám nič nehovoria 50-te roky, keď bola prevažná časť gréckokatolíckych kňazov, okrem tých väznených, deportovaná pre vernosť Cirkvi do vyhnanstva v Čechách s celými rodinami. Vydávala nesmierne svedectvo.
Manželstvo vo východných cirkvách sa nazýva korunováciou. Je mystériom, veľkým tajomstvom, ako o ňom píše aj apoštol sv. Pavol. Je znakom lásky Boha Stvoriteľa, a jednoty človeka ako muža a ženy. To, že západné kresťanstvo tomu dalo časom asi iný, prevažne sexuálny význam, je iný problém. Z Vašich slov to totiž tak vyplýva. My vám, vy nám. Budeme si tolerovať hriešky. Aké prízemné. Ak človek chce žiť v hriechu, tak bude tak žiť. Nový život sa rodí z milosti. Áno -exempla trahunt. Ale nie stav, ale svätosť priťahuje, či v celibáte, alebo sviatosti manželstva. Alebo ešte inak. V akom stave je potom celibát na západe, ako priťahuje, keď západné kedysi kresťanské krajiny dnes vykazujú smrteľnú agóniu.
Manželstvo nijako neprekáža kňazstvu, tak ako to vyjadril pravoslávny kňaz sv. Ján Kronštandský, ktorý mal manželku, a množstvo zázrakov je známych z jeho života. Povedal: Miluj Boha celým srdcom! Prečo celým srdcom? Pretože ho Boh stvoril pre seba , aby v ňom žil. Mať rozdelené srdce, je krajne nebezpečné a škodlivé, lebo ľahko do neho môže vstúpiť duch zla, ktorý nás chce neustále pohltiť.“(J.Kronštandský.Muj život v Kristu. 2014) Manželstvo nerozdeľuje srdcia, ani v kňazstve. Rozdeľuje ho len láska k svetu a hriechu. Bolo by veľa takýchto, ale aj iných príbehov. Áno, sú aj problémy v tomto západnom už skôr bývalom kresťanskom svete, v útokoch proti rodine, v ekonomickom obmedzovaní, a iných reáliach života, ale čo sú oproti tomu, keď za oslavou exkluzivity celibátu je záplava škandálov, v pedofílii, homosexuálnych vzťahoch a to aj medzi kardinálmi /viď kardinál Mc Carrick/ Týmto neznižujem stav celibátu, to vôbec nie, iba ho nepovažujem za exkluzivitu, za hrdinské zdržiavanie pohlavnosti ap. Je to iba voľba stavu, ako žiť Bohu.
Tu len podotýkam, že východné cirkvi majú dva vznešené stavy zasväteného Bohu – manželstvo a mníšsky život, u gréckokatolíkov aj celibát. V úplnej slobodnej voľbe ku kňazstvu. A v úplnej harmónii a dôstojnosti. Čítať tie vykonštruované debaty v kňazských rodinách, je hlboko pod úroveň aj mierne inteligentného človeka. Vy asi veľa viete podľa porekadla jedna baba povedala. Ale život je oveľa komplikovanejší.
A možno ešte čosi. Jeden mních to povedal slovami. Človek sa môže správať ako včela alebo ako mucha. Ak sa človek správa ako včela, ktorá je veľmi užitočná, zbiera nektár pre med, vidí a hľadá len to pekné. Ale mucha je dobiedzavá a ide prevažne na hnojisko. Ja poznám úžasné príklady veľkých obiet gréckokatolíckych rodín. Ale sú aj muchy, ktoré hľadajú niečo škandalózne. Asi tak, ako vy, bez urážky, v kňazských manželstvách. Trochu súdny a slušný človek by sa za celý ten článok hneď ospravedlnil.
Teda – nechajte láskavo na pokoji východnú cirkev, riešte si svoje traumy a problémy na svojej pôde. Východná cirkev má čo ukázať po dvoch tisícoch rokoch aj so ženatými kňazmi aj tými neženatými i dnes. A nerieši západnú cirkev, má svoje vlastné poslanie i dnes vo vzťahu ku Kristovi a spoločenstvu kresťanov, ktorí sú jej zverení. Každý má svoj uhol pohľadu, hoci niekedy poriadne pokrivený, ale prosím, riešte si to na svojej vlastnej strane. Tej budete zrejme rozumieť viac.
S pozdravom Dr Kopčák