Sv. EFRÉM SÝRSKY – myšlienky
Keď sa blíži posledná hodina, anjeli-zberatelia duší sú rozposlaní, aby vzali odchádzajúcu dušu a predstavili ju pred súdnou stolicou Božou.
Keď ich biedny človek zbadá, ako sa blížia, hoci by to bol aj kráľ, mocnár, alebo svetovládca, prichádza do zmätku ako pri zemetrasení, roztrasie sa ako list vo vetre, bije ako vták v rukách lovca.
Ustrnie a je ohromený, keď vidí tie hrozné sily a nevídané obrazy, a poriadok vecí, ktoré predtým nikdy nevidel.
Toto vidí ten, ktorý je od nás vzatý a už nám na zemi nevenuje pozornosť. Iba v sebe sa modlí, koľko mu to sily dovoľujú. A keď sa navzájom lúčime, hovoríme: Mlčte už a nerozrušujte ležiaceho, aby ste ho nepriviedli do nepokoja. Lepšie bude, keď sa budete modliť, aby jeho duša odišla v pokoji a on našiel Sudcu v zhovievavosti.
Zomrel teda, už viac nejestvuje, prežil čas, ktorý mu bol vymedzený a teraz leží nehybný, nedýcha a mlčí. Čím je vlastne človek? Prízrak sna a tieň.
Anjeli- zberatelia vezmú dušu a stúpajú, odvádzajú ju po ceste, o ktorej vedia len oni. My telo vynášame nám známou cestou na cintorín a tu sa stretávame s novým hrozným tajomstvom.
Malí aj veľkí, králi aj prostí, páni i sluhovia- všetci sa stávajú prachom, zápachom, hnilobou. Či je to starý či mladý, chatrný a vysilený alebo zdravý – všetci sa tu menia na prach a popol.
Nič nerozoznáš! Tu pred nami je veľké, skutočné a strašné tajomstvo!
Tomuto nás učia naši bratia, ktorí nás predišli. Preberme sa zo spánku, prestaňme sa klamať prázdnymi nádejami. Nedovoľme, aby sa nám vysmieval ľstivý nepriateľ.
Nenechajme sa odviesť skrytou myšlienkou, ktorá nám bude sľubovať dlhý život. Mnohí zomreli nečakane pri zábave, iní v spánku, iní v kúpeli, naliehavo prosím, nebuďme iba poslucháčmi, ale aj vykonávateľmi učenia, ktoré nám zveril Pán.
——————————————————————————–—————————-
Sv. KASSIÁN – myšlienky
Netreba sa nám obávať nepriateľa zvonku, lebonáš nepriateľ spočíva v nás samých. Preto v nás neustále prebieha vnútorná vojna.
Keď v nej dokážeme zvíťaziť, vtedy všetky naše vonkajšie zápasy sa stanú maličkosťou, nad všetkým bude vládnuť Kristov bojovník a všetko sa mu poslušne poddá.
Nemusíme sa obávať nepriateľa zvonka, lebo to čo je v nás, sme premohli a duchu pokorili
Neverme, že nám pre dokonalosť srdca a čistotu tela bude stačiť len taký pôst, ktorý spočíva iba v zdržiavaní sa od viditeľných jedál. Nie, s tým sa musí spájať aj pôst duše. Lebo aj duša má svoje škodlivé jedlá a upadne do priepasti aj bez telesných jedál.
ODSUDZOVANIE– to je škodlivá potrava, pričom veľmi nepríjemná. Hnev je tiež jej potravou, niekedy až smrtonosnou.
Závisť je potravou duše, ktorá jedovato škodí jej vlastnému vnútru a neustále ju nešťastnú mučí šťastnými úspechmi druhých.
Ctibažnosť robí dušu vyprázdnenou, neplodnou a bez čností.
Lebo prísnosť voči telu spájajúca sa so skrúšenosťou duše znamená pre Boha tú najpríjemnejšiu obetu a vytvára pre jeho svätosť príbytok v skrytých tajomstvách srdca.
Skutkom lásky treba dávať prednosť pred pôstom. Toto sme sa naučili od egyptských mníchov. Prijímali nás s prekvapujúcou pohostinnosťou hovoriac: Postiť sa môžeme stále, ale vás tu nemáme vždy.
Je treba vedieť, že jestvujú tri princípy, z ktorých pochádzajú naše skryté myšlienky: od Boha, od diabla a od nás.
Myšlienky od Boha nás vedú k horlivosti, k pravej pokore a obracajú pozornosť k tomu čo je lepšie, čo je nebeské. /kniha Ester…vnuknutie kráľovi Asuerovi, letopisy…/
Od diabla pochádzajú zlé myšlienky, ktoré nás navádzajú na zakopnutia, hriešne potešenia, keď predstavujú zlo ako dobro vo všetkej ľstivosti,/vnukol Ananiášovi aby klamal…/
A z nás samých, keď so samozrejmosťou spomíname na to, čo sme videli, počuli alebo robili.
O všetkých 3 zdrojoch platí rada apoštola Pavla: Všetko skúmajte, čo je dobré, toho sa držte, lebo do sveta vyšlo mnoho zvodných duchov-…
Aby sme sa neodkláňali od Pravdy a nestratili ducha milosti.
———————————————————————————————————–
Sv. ABBA IZAIÁŠ – myšlienky
Zomrel v roku 370. Žil v dolnom Egypte na púšti Skétis.
Mal hlbokú lásku k samote, veľkosť pokory. Dospel k vysokému stupňu duchovného nazerania, z jeho myšlienok vzniklo úctyhodné veľké dielo duchovného života. Jedna z veľkých kapitól duch.života má názov AKO SPRÁVNE PREMÝŠĽAŤ.
Jedno z hlavných pravidiel pre mníchov bolo: Nebuďte leniví vo veciach svojej spásy ako aj v neustálej modlitbe.
Len jedna starosť nech vás neustále znepokojuje, a to, ako sa dostať z tela, ako sa vyhnúť temným mocnostiam, s ktorými sa stretnete medzi ľuďmi a ako sa postaviť pred Boha v onen strašný deň súdu, kedy každý dostane odplatu za všetky slová, skutky a myšlienky, kým bol v tele na zemi.
Tak ako sa nikto nemôže dívať jedným okom na nebo, a druhým dolu na zem, tak sa ani rozum nemôže naraz starať o to čo je Božie, aj o to, čo patrí zemi.
Preto milovaní, majte len dobré rady vo svojich myšlienkach, lebo čas je krátky.
Nie tí sú chudobní duchom, ktorí sa zriekli sveta, a zasvätili sa chudobe, ale tí, ktorí sa zriekli akéhokoľvek hriechu a dychtivo túžia myslieť iba na Boha.
Stráž svoj jazyk a ži v bázni Božej. Nevyžívaj sa vo vychutnávaní jedla, aby ti do tvojej cesty nevstúpil Amalek.
Zdržuj sa reptania, aby ťa nenapadli hady.
Buď bdelý brat môj, voči duchovi, ktorý uvádza človeka do smútku. Organizuje mnohé intrigy, aby nás ponížil. Smútok, ktorý prichádza od Boha, prináša radosť a udržiava človeka v Božej slobode.
Kto miluje Božiu slávu, odháňa od seba nečistotu.
Nebuď tvrdého srdca a neľútostný voči svojmu bratovi, lebo nepriateľ nás všetkých pokúša.
Na otázku, čo je svet, odpovedal:
Svet, to je vykrádanie duše hriešnymi skutkami a vecami.
Svet je v tom že ideme po stopách toho, čo sa protiví prirodzenosti.
Svet je v tom že sa oddávame svetským túžbam a žiadostivostiam. Svet je v tom keď sa staráme o telo viac, ako o dušu.
Svet je aj v tom, keď sa chválime tým, čo je pominuteľné a nestále.
Kto chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boha.
—————————————————————————————————————
Sv. ANTON VEĽKÝ– myšlienky
Kráčajme vždy v bázni Božej, pretože tak je nám predpísané- „S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse.“ (Fil 2,12)
Bázeň Božia z koreňom vytŕha z duše všetku zlobu a hriechy. Kto nemá bázeň pred Pánom ten upadne do mnohých ziel. Bázeň Božia chráni a opatruje človeka, dokiaľ nezhodí zo seba telo.
Kto je dobrosrdečný, ten je dokonalý a Bohu podobný. Je plný radosti a je chrámom Ducha Božieho.
Tak ako oheň dokáže spáliť veľké lesy, keď ho ponecháme len tak napospas, tak aj zloba, ak ju vpustíš do svojho srdca, zahubí tvoju dušu a poškvrní tvoje telo a prinesie ti mnoho nesprávnych a skrytých myšlienok.
Rozdúchava nepriateľstvá, hnevy, klebety, závisť, nenávisť a podobné vášne, ktoré zhubne pôsobia aj na telo a spôsobujú choroby. Poponáhľajte sa teda dosiahnuť dobrosrdečnosť a bezprostrednú úprimnosť svätých, aby vás Pán mohol prijať k sebe.
—————————————————————————————————————-
Kto má v sebe Božiu bázeň a zachováva jeho prikázania, ten je božím služobníkom. No táto podriadenosť je v skutočnosti bohabojnosťou, ktorá nás uvádza do dôverného synovského vzťahu k Bohu.
Sám Kristus povie učeníkom, už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi.(por.Jn 15,15)
Boh všetkých vedie pôsobením svojej milosti. Preto nebuďte ani smutní ani leniví, ale vzývajte Boha dňom i nocou, aby ste si vyprosili milosť od Boha Otca, ktorý vám zošle pomoc, aby ste poznali ako máte postupovať.
Bolo vám dopriate veľké dobro, keď ste dostali milosť, ktorá je vo vás. Treba vám usilovne napredovať v mene toho, ktorý nás navštevuje z výsosti.
Kto chce milovať svoju pozemskú a hmotnú prirodzenosť a nepovznáša svoj rozum a srdce k Otcovi, ten v srdci nemôže dosiahnuť spasenie.
Preto vás naliehavo prosím, aby ste neboli nedbanliví k vášmu životu a svojej spáse a nedovoľte, aby vás okamihy tohto času okradli o večnosť.
Koľko myriád zlých besov, démonov pôsobí cez mnohé intrigy, aby spôsobili mnohé škody a odvrátili dušu od Boha.
Diabol, ktorý bol zvrhnutý pre svoju pýchu, sa neustále usiluje o pád tých, ktorí z celého srdca túžia pristúpiť k Bohu, a tou cestou ktorou sám padol, to jest pýchou sa snaží obrátiť pohľad k pominuteľným veciam a túžbam, ktoré budujú pýchu, slávybažnosť, svetské potešenia.
A snaží sa voviesť do sŕdc vzájomnú nenávisť do takej miery, že človek už ani nedokáže vidieť svojho brata. Lebo diabol vie, že kto miluje svojho blížneho, miluje aj Boha.
A teda, ak sa človek neprejaví ako veľmi pokorný, a to pokorný z celého srdca, celým rozumom, celým telom aj dušou, vtedy sa nestane dedičom Božieho kráľovstva.
Modlite sa, nech vám Boh daruje milosť všetko jasne vidieť a tomu rozumieť, aby ste mohli správne rozlišovať, čo je dobro a čo je zlo
—————————————————————————————————————-
Nespoliehaj sa na svoju spravodlivosť, len OPRAVDIVO ľutuj svoje predchádzajúce hriechy, kroť svoj jazyk, srdce a žalúdok.
Najslávnejšia zo všetkých vecí je vyznať sa Pánovi zo všetkých svojich hriechov, odsudzovať seba samého, a do konca života sa popasovať a zápasiť proti akýmkoľvek pokušeniam.
Ako obstáť pred Bohom? Nech by si šiel kamkoľvek, Boha maj vždy pred očami. // Riaď sa slovami Písma, ktorými ťa Boh poučuje vo všetkom, vo všetkom počínaní maj na to dôkaz zo Sv. Písma // a snaž sa konať to čo chce Boh od teba, na mieste kde si. —toto všetko vedie k spáse
Zachovávaj odpor k svojmu bruchu, odpor k požiadavkám doby, v ktorej ti prichodí žiť, a taktiež aj k svojej zlej prirodzenosti a k ľudským poctám.
Ži tak, ako by si ty ani nebol na tomto svete a nadobudneš pokoj.
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Rozvážnym usudzovaním sa človek snaží vyznať vo svojich myšlienkach, slovách a skutkoch. Odstupuje od tých, ktoré ho vzďaľujú od Boha. USUDZOVANÍM človek rozbíja a ničí všetky nepriateľské úklady namierené proti nemu a vie rozlišovať čo je dobré a čo je zlé.
Aj v Písme sa píše, kde niet zrelej rozvahy, tam ľud upadá. A obozretný muž neodmietne rozumnú radu.
Sv.Anton neschvaľoval dôveru vo svoj vlastný úsudok.
Je veľmi dôležité vytvárať pevné rozhodnutie nájsť spásu v Bohu.
Boh je milosrdný a nekonečne trpezlivý, pretože očakáva naše obrátenie, a keď aj hrešíme, znáša to v očakávaní nášho pokánia.
Ak aj padáme, On je pripravený znovu nás prijať. Je vždy pripravený spasiť nás, pretože očakáva, že s horlivosťou a podľa miery našich síl všetku našu vôľu zameriame na neho.
Človeka nachádzajúceho sa v hriechu, Boh chce znova vrátiť do života. Prihovára sa mu vo svedomí, aby oľutoval a kajal sa.
Chorí kričiaci ku Kristovi boli zachránení zo svojej choroby. Tak aj človek, hoci je pokrytý ranami nerestných vášní, hoci je zaslepený tmou hriechu, a predsa prejavuje vôľu nahlas volať na Ježiša a privolávať ho, aby prišiel, dušu vyslobodil a zachránil ju pre večnosť. Boh navracia duši život.
O odriekaní sa od sveta
Nespoliehaj sa na svoju spravodlivosť, len OPRAVDIVO ľutuj svoje predchádzajúce hriechy, kroť svoj jazyk, srdce a žalúdok.
Najslávnejšia zo všetkých vecí je vyznať sa Pánovi zo všetkých svojich hriechov, odsudzovať seba samého, a do konca života sa popasovať a zápasiť proti akýmkoľvek pokušeniam.
Ako obstáť pred Bohom? Nech by si šiel kamkoľvek, Boha maj vždy pred očami. // Riaď sa slovami Písma, ktorými ťa Boh poučuje vo všetkom, vo všetkom počínaní maj na to dôkaz zo Sv. Písma // a snaž sa konať to čo chce Boh od teba, na mieste kde si. —toto všetko vedie k spáse
Zachovávaj odpor k svojmu bruchu, odpor k požiadavkám doby, v ktorej ti prichodí žiť, a taktiež aj k svojej zlej prirodzenosti a k ľudským poctám.
Ži tak, ako by si ty ani nebol na tomto svete a nadobudneš pokoj.
.———————————————————————————————————
Sv.SERAFIM SAROVSKÝ
Čím je potrebné sýtiť dušu? Dušu je potrebné sýtiť slovom Božím, lebo Božie slovo, ako hovorí Gregor teológ, je anjelský chlieb, ktorým sa sýti duša dychtiaca po Bohu.
Predovšetkým je potrebné sa cvičiť v čítaní Nového Zákona a Žalmov, čo sa má robiť postojačky.
To prináša osvietenie rozumu, ktorý sa premieňa Božskou premenou…a získavame tým aj duchovný pokoj podľa učenia žalmistu: „Hojnosť pokoja pre tých, ktorí milujú tvoj zákon (Ž118)
……………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
Sv. JÁN KRONŠTANDSKÝ
Strom, ktorého korene sú pevne zapustené do zeme, rastie a prináša plody. Ľudská duša utvrdená vierou a láskou v Bohu, ako duchovnými koreňmi žije rovnako – duchovne rastie a prináša plody bohumilých cností, ktorými žije a bude žiť i v budúcom veku.
Strom, ktorý je vytrhnutý i s koreňmi, stráca život. Rovnako i ľudská duša, ktorá stratila vieru a lásku k Bohu a neprebýva v Bohu, v ktorom spočíva celý jej život, duchovne umiera.
Čím sú pre rastliny zem, tým je pre dušu Boh.
Budúci život znamená úplnú čistotu teraz postupne očisťovaného srdca, ktoré je teraz najčastejšie uzavreté, zatemnené hriechom a dychom diablovým
Avšak pod vplyvom milosti Božej sa prejasňuje, vidí Boha a úprimne sa s ním spojuje v modlitba a sviatosti Eucharistie.
Ľudia behom pozemského života hľadajú všetko – len nie Krista – ktorý život dáva.
Preto nemajú duchovný život a sú vydaní mnohým zlám, bezbožnosti, ctižiadosti, nečistote, pôžitkárstvu, mamone a všeličomu inému.
Až na konci svojho života hľadajú Krista – prijať ho v sviatostiach, ale koľkokrát iba z prijatého všeobecného zvyku. Ó, Bože, ako sme oslepli, akej márnivosti sme prepadli.
Bez teba, Bože, je všetko pozemské prach a hniloba.
Pripravuj všetkými svojimi silami svoju dušu pred prijatím sv. Kristových tajomstiev. Lebo sú to Božie Tajomstvá a Božie dary.