OČISTEC – miesto múk alebo milosrdenstva?
Ak hovoríme o posmrtnom živote, uvedomujeme si, že je to tajomstvo, ktoré Boh iba čiastočne odkrýva, a to skrze svoje Slovo, ale aj cez omilostené duše. Svätý Pavol pripomína naše poznanie, ktoré je smerom k večnosti len akoby v hmle, až potom budeme vidieť z tváre do tváre. Sv.Ignác Brjančaninov hovorí: „Smrť je veľké tajomstvo. Je zrodením človeka z pozemského časného života do večnosti. Kresťanstvo nechápe smrť ako koniec, ale skôr naopak – smrť je začiatkom nového života a pozemský život je iba prípravou naň, lebo človek bol stvorený pre večnosť. Pádom do hriechu okúsil smrť, bolestne sa tak musí odlúčiť telo od duše. “ Iný svätec dodáva: „Prestáva videnie telesné, začína videnie duchovné.“ A čo sa deje ďalej?
V liste Hebrejom čítame: „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.“ (Hebr.9,27) Okrem neba a pekla jestvuje aj dočasné miesto, ktoré nazývame očistec. Pomenovanie očistec súvisí s tým, že sa tam zachraňujú duše akoby cez oheń (porov.1Kor 3,15). To, že očistec je miestom očistenia sa trestom ohňa, potvrdzuje aj sv.Ambróz, sv.Gregor Veľký a iní otcovia. Tertullián, kňaz z Kartága nazýva očistec prechodným peklom, pretože sú tam rovnaké bolesti ako v pekle, ale nie večné. Nazývaný je aj žalárom, pretože tam sú duše tak dlho, kým nesplatia svoj dlh: „Veru, hovorím ti, nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“ (Mt 5,26)
Očistec je však možné nazvať aj miestom milostí, pretože v ňom Boh poskytuje omilosteným hriešnikom príležitosť pykať za svoje viny. Ak si niektorí položia otázku, prečo tak veľa ľudí ide do očistca a na tak dlhý čas, odpovedá Mária Anna Lindmayrová: „Mnohí ľudia žijú ako deti tohto sveta a starajú sa o spásu vlastnej duše málo…“Tie duše sú však šťastné, že Boh im dal takúto možnosť.
A pokračuje: „Urážka Boha je niečo veľmi veľké. Obrazne povedané, ak nám niekto zverí veľkú továreň, a my nedbalosťou ju poškodíme alebo zničíme, nesieme následky. Boh nám zveril zem, vzťahy, hodnoty, účasť na jeho diele. To, čo poškodíme alebo zničíme, si žiada nápravu alebo trest. Všetko, čo nebolo splatené na zemi, sa musí odpykať v očistci. Iba duše odlúčené ťažkým hriechom od Boha, už nemajú možnosť nápravy. Očistec je miestom spravodlivosti, ale aj miestom nekonečného Božieho milosrdenstva. Bez neho by mnohé duše nemali toľko šťastia prísť do očistca.
Svätá Katarína Janovská hovorí: „Kto v tomto živote činí pokánie za svoje hriechy tu na zemi, zaplatí niekoľkými haliermi dlh hodný mnohých tisíc dukátov. Kto však odkladá pokánie až na večnosť, splatí tisícmi dukátov za pár halierov.“ Boh spaľuje aj najnepatrnejšie nitky hriechu, aby ani stopa po hriechu nepoškvrnila svätosť jeho domu. Aj náchylnosti na hriech, t.j. nadmerné upnutie sa na stvorenie, majetok a pozemské radosti života budú vypálené z duše v bolestnom očistcovom ohni. Pre tieto duše nastala noc, o ktorej Ježiš hovorí:“ „Príde noc, keď nik nebude môcť pracovať.(Jn 9,4) Biskup dr.Pavol Keppler z Rottenburgu hovorí: „Kyvadlo hodín v očistci má stále ten istý rytmus: trpieť, čakať, trpieť, čakať…Muky v očistci sú podľa mnohých teológov omnoho horšie než akékoľvek trápenie na zemi. Sv.Augustín hovorí, že oheň očistca je horší a pálčivejší než akýkoľvek trest alebo páľava ohňa na zemi. Sv.Tomáš Akvinský dokonca hovrí: „I najmenší trest v očistci prevyšuje všetky utrpenia tohto sveta.“
Profesor Gerardo De Caro bol jedným z najbližších priateľov sv.pátra Pia. Raz večer som sa ho opýtal na spisovateľa, ktorého som rád v detstve čítal. Páter dokonale pochopil, zvážnela mu tvár, akoby cítil smútok, bolesť nad bolesťou druhého. Odpovedal: „Príliš miloval stvorenie.“ A ako dlho tam bude? Odpovedal: „Najmenej 100 rokov.“ Mimochodom, v ten večer onoho dávneho roku 1943 mi páter Pio povedal: „Treba sa modliť za duše v očistci. Je neuveriteľné, koľko toho môžu urobiť pre naše duchovné dobro prostredníctvom vďačnosti, ktorú prejavujú tým, ktorí na ne pamätajú na zemi a modlia sa za ne.“
Aj prosebné modlitby veriacich na zemi vlievajú hojivý balzam do utrpenia duší a skracujú im čas trestu. František Suaréz a iní teológovia učia, že anjeli prinášajú dušiam v očistci správu, kto sa za nich na zemi modlí. Duše v očistci nie sú zúfalé, vedia, že smerujú k nebu, sú ako mučeníci, ktorí trpezlivo a odovzdane znášajú muky a utrpenia, aby tak zjednotili svoju vôľu s Božou vôľou. Biskup Keppler píše, že aj keď očistec svojim trápením pripomína peklo, je súčasne aj rajom, a to vďaka úteche, ktorú vlieva Božia láska týmto dušiam.
spracoval Š.Kopčák
Použité zdroje: M.Stanzione:P.Pio a očistec, I.Alfejev:Mystérium víry, F.Spirago: utrpenie a radosti očistca