Starec povedal: Najdôležitejšou povinnosťou človeka je milovať Boha, a potom svojho blížneho, každého človeka, a najviac zo všetkého – svojho nepriateľa. Keby sme milovali Boha tak, ako je potrebné, zachovávali by sme aj všetky Jeho prikázania. Kto sa ale dnes zaujíma o druhého človeka? Všetci sa zaujímajú len o seba, a nie o druhých, a z toho sa budeme zodpovedať. Boh, ktorý je Láska, nám neodpustí túto ľahostajnosť vo vzťahu k blížnym. Dobrý kresťan miluje predovšetkým Boha, a potom človeka. Nadmiera jeho lásky sa rozlieva aj na zvieratá a na prírodu. Keď my, súčasní ľudia, ničíme okolité prostredie, poukazujeme na to, že nemáme hojnosť lásky. Alebo snáď máme lásku – a to iba k Bohu? Bohužiaľ nie. To ukazuje samotný náš život. Kto z čistej lásky pracuje pre blížneho, tomu aj sama únava prináša odpočinok. Ten, kto miluje len seba samého a je lenivý, je unavený aj od svojej nečinnosti. Musíme však venovať pozornosť aj tomu, aké sú motívy skutkov lásky. Pracujem pre druhého z čistej lásky a nič iné nemám na mysli. Niektorí prejavujú lásku vo vzťahu k druhým ľuďom kvôli tomu, aby si ich podriadili. V láske k blížnemu je obsiahnutá naša veľká láska ku Kristovi. V našej úcte k Presvätej Bohorodičke a ku svätým je opäť skrytá naša veľká úcta ku Kristovi. Tak sa zachováva kresťanská láska a jej hodnota sa líši od lásky svetských ľudí.
Almužna – to je prejav lásky. Súčasní kresťania takmer zabudli na túto čnosť. Duchovnú premenu, ku ktorej dochádza v duši, a radosť v srdci z jednej takej almužny alebo dobrodenia blížnemu, nemôže dať ani najlepší lekár, aj keby si mu dal hromadu dolárov. Dôchodcovia nech obetujú svoj čas a peniaze, treba aby zachránili bezbranné deti z nejakej rozpadnutej rodiny. Keby človek dobre vnímal duševný úžitok a vnútornú radosť, ktorú pocíti už v tomto živote za jediné malé dobrodenia preukázané blížnemu, potom by blížneho priamo prosil prijať toto dobrodenie a dokonca by mu bol vďačný za to, že si od neho niečo vezme. Pretože premenu, ku ktorej dochádza v duši, a radosť, ktorú cíti srdce milosrdného človeka aj za obyčajný kúsoček chleba podaný sirote, nemôže udeliť ani ten najlepší lekár. Keď som musel dopraviť veci na Svätú Horu Athos, celú som obišiel túto záhradu Bohorodičky, ako to zvyčajne robia všetci novo prichádzajúci, aby našli voňajúce kvety Matky Božej, teda svätých starcov, a prijali od nich trochu duchovného medu. Oslavujme Boha za to, že aj dnes mnohí kresťania hľadajú duchovný nektár. Sú samozrejme aj takí veriaci, ktorí ho nehľadajú, pretože ich ideálom je iba vonkajšie kresťanstvo, a nie skutočná zbožnosť; títo ľudia chcú rozvíjať myseľ, a nie srdce. Cnosť neskryješ, aj keby si sa snažil akokoľvek, tak ako žiaru Slnka nezakryješ sitom, pretože cez otvory preniká mnoho lúčov. Z rozhovoru otca Paisija so seminaristami: Otče, dnes sa všetko nachádza v kríze, náš život je zo všetkých strán pod tlakom, poraď nám, ako duchovne zápasiť proti hriechu a za duchovnú dokonalosť? Starec odvetil: Počúvajte, ľudia, ktorí dnes duchovne pracujú, teda duchovní ľudia, celkom iste získajú veľkú odmenu. V dnešnej dobe, keď je všade rozšírený hriech, je vychvaľovaný ako niečo dobré a všetkými ponúkaný, musíme pochopiť, že duchovné zápasy a úsilie sú ešte chvályhodnejšie, než v akejkoľvek inej dobe. A vedzte, deti, dobrý a spravodlivý človek, zápasiaci s hriechom a snažiaci sa ísť po Božej ceste, je nakoniec považovaný za najlepšieho a všetkými žiadaného. Všetkým je príjemný a nikto k nemu necíti odpor, všetci s ním túžia žiť v priateľstve. Existuje iba jeden rozdiel medzi kresťanmi a tými, ktorí neveria v Krista. Pre kresťanov je zákonom Božia spravodlivosť, pre neveriacich je to ľudské právo. Spravodlivosť ľudská je v porovnaní so spravodlivosťou Božou ničotná. Náš Pán ako prvý uplatnil túto Božiu spravodlivosť. Keď Ho súdili, neobhajoval sa, keď na Neho pľuli, nesťažoval si, keď trpel, nevyhrážal, ale všetko vytrvalo a mlčanlivo znášal bez najmenšieho odporu. Pripustil dokonca, aby mu vzali aj jeho odev, a tak bol Boh ponížený pred svojím stvorením. Najdôležitejšie zo všetkého však bolo, že nielenže nežiadal pomoc od ľudských zákonov, ale naopak, ospravedlňoval svojich mučiteľov pred svojím Otcom a modlil sa za nich, aby im bolo odpustené: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.
Potomkovia majú svätú povinnosť zaznamenávať úspechy svätých otcov svojej doby a ich úprimný duchovný zápas, ktorý uskutočňovali, aby sa priblížili k Bohu. Je prirodzené, že keď píšeme o našich svätých, prináša nám to veľký úžitok, lebo tým na nich myslíme. Oni sú potom ešte viac dojatí a pomáhajú nám, aby sme sa aj my dostali do ich blízkosti. Nájdite si dobrého duchovného, ktorý má lásku, a ten nech vám radí. Na diaľku nie je možné uskutočniť uzdravenie, pretože lekár musí byť nablízku. Na diaľku proste len o modlitbu. Stále musíme dávať pozor a neustále musíme pochybovať o tom, či sú veci také, ako o nich premýšľame. Lebo keď sa niekto neustále zaoberá svojimi myšlienkami a dôveruje im, diabol začína činiť človeka ľstivým napriek tomu, že človek je vo svojej prirodzenosti dobrý. Dnes okolo seba pozorujem, že keď sa niekto spýta na zložitejšie problémy, ešte predtým, než stihne položiť otázku, už ho prerušujeme a prichádzame so svojimi závermi. To znamená, že nielenže nežiadame Božie osvietenie, ale nepočúvame ani rozum, ktorý nám Boh daroval. Naopak, hneď a bez váhania dôverujeme a súhlasíme so všetkým, čo nám prináša naša myšlienka, a často má takéto naše správanie zhubné následky. Myšlienky sú ako lietadlá, ktoré lietajú vo vzduchu. Pokiaľ o ne neprejavíš záujem, problém neexistuje. Musíme dávať veľký pozor na to, aby sme vo svojom vnútri nevytvárali pristávaciu plochu – letisko, kde by myšlienky mohli pristávať. Život človeka, ktorý sa neustále živí dobrými myšlienkami, je nepretržitým sviatkom. Od toho, aký má každý z nás stroj, závisí, aký výrobok vyrába. Materiál, ktorý do stroja vložíš, a miesto, na ktorom sa stroj nachádza, nemajú veľký význam. Raz prišiel za starcom jeden novinár, v ktorého mysli sa nemohla usídliť dobrá myšlienka. Všetko videl v zlom svetle. Začal sa vypytovať starca na rôzne veci, ktorými ho len zarmucoval. Potom sa ho zrazu spýtal: Otče, prečo si tu tak bezstarostne a pokojne sedíte a neodídete von (za hranice Svätej Hory), aby ste pomohol ľuďom, ktorí majú ťažké problémy? Vtedy mu starec povedal: Tvoj, stroj je pokazený a neustále produkuje zlé myšlienky. Nech ti poviem čokoľvek, nech čokoľvek uvidíš, všetko chápeš mylne. Teraz ma vidíš na Svätej Hore a hovoríš, prečo neodídem za jej brány, aby som pomohol ľuďom. Keď pôjdem von, povieš, prečo sa túlam po svete a nesedím pokojne na jednom mieste, keď som mních. Z toho dôvodu tí nepoviem nič, až na jedno: Naprav svoju pokazenú myseľ a vedz, že inak je vidieť semafor na husto frekventovaných uliciach Atén, a inak maják na skalách. Dnes všade vládne svetský duch. Boh nám dáva bohatstvo, aby nás prinútil dávať almužny. Avšak my kupujeme väčšie chladničky, aby sa nám potraviny nekazili, alebo zväčšujeme naše špajze, aby sa do nich viac vošlo. Všade vládne chamtivosť. Mágovia nemajú žiadnu moc a ich magickou démonickou energiou sa na kresťanov nechytajú. Prichytia sa na ne len vtedy, keď nemajú čistú spoveď alebo niekomu krivdia. V týchto prípadoch totiž sami dávajú moc diablovi.
Vo väčšine prípadov považujeme svoje rozmary za Božiu vôľu. Malé pokrstené deti vidia rôzne Božie tajomstvo. Pretože sú čisté, prijímajú ich do svojho spoločenstva svätí anjeli, ktorí neustále vidia Božiu tvár. Zosnulí čakajú na naše modlitby, ako uväznení na návštevu svojich blízkych.“ Keď bdieme, prosme Boha, aby daroval spánok našim bratom, ktorí nemôžu zaspať a berú lieky. Keď diabol ničí nejakého človeka alebo rodinu, musíme napraviť svoje myšlienky. Otče, nájdem si nejaké dobré dievča, aby som sa s ním oženil? Keď všetci hľadajú dobré dievčatá, potom čo si počneme s tými ostatnými? Naložíme ich do suda? Keď niekomu gratulujeme k sviatku, hovorte mu: Prajem ti veľa rokov príjemných Bohu! Boh po nás žiada jedinú vec – pokoru. A nič iné. Nepotrebuje od nás nič, chce len, aby sme sa pokorili a stali sa účastnými jeho Božskej blahodate – milosti. Modlitba tých, ktorí sa modlia za svet, pomáha kresťanom, ktorým sa nahromadili vážne problémy, lebo jedni aj druhí vysielajú na tej istej frekvencii. Keď si chcem oddýchnuť, modlím sa. Zistil som, že iba modlitba poskytuje človeku správny odpočinok.
Preto sa modlite a študujte.
(Upravené z prekladu br. Michala Dvořáčka)