Myšlienky sv. otcov po stáročia poukazujú na závažnosť duchovného boja, kde sa jedná nielen o pozemsky, ale predovšetkým večný život. O úsilie, ktorého cieľom je spása a záchrana. Ako hovorí Písmo: „Zachráňte sa z tohto zlého pokolenia...“, je poukázaním na cestu, na ktorú nás môže voviesť len viera a milosť podopretá silou Božej pravdy. Tieto myšlienky sú z knihy spracovanej o živote sv. Izáka Sýrskeho.
Staromódne zbrane
V duchovnom živote nejestvuje možnosť státia na jednom mieste. Je to ako s plávaním v rieke. Buď sa namáhaš a plávaš hore prúdom až dospeješ k prameňu alebo sa nenamáhaš a prúd rieky ťa strháva svojim smerom.
V tomto zmysle sv. Izák Sýrsky hovorí: ,,Ktokoľvek sa dobrovoľne neodtiahne od zdrojov vášní, je stiahnutý hriechom. Toto sú zdroje hriechu: víno, ženy, bohatstvo a pevné zdravie. Nie žeby tieto veci boli hriechom vo svojej podstate, ale ich prítomnosť nakláňa prirodzenosť smerom k hriešnym vášňam, preto sa človek musí voči ním chrániť s veľkou starostlivosťou. Ak vedomie tvojej slabosti neprestajne prebýva v tvojej mysli, nikdy neprekročíš hranice, ktoré ti vytyčuje opatrnosť.”
Znovu a znovu by sme si mali pripomenúť, že kresťanstvo je asketickým náboženstvom, kde nie je priestor na nečinnosť. Máme si osvojiť a neustále pestovať prostriedky duchovného života, ktoré nás chránia pred stiahnutím do života vášní, ktoré nás s istotou vedú k hriechu. Zároveň by sme si mali uvedomiť nedostatok duchovnej a asketickej formácie. Tento vplyv nedostatočnej formácie má veľmi zničujúci dopad na výchovu detí a mládeže.
Ak rodič nedokáže naučiť dieťa dôležitosti sebazaprenia, aby sa udržal súlad života s vierou, tak potom ho necháva bezbranným a nepripraveným pre budúce pokušenia, ktorým takto celkom určite podľahne, a jeho ego a chúťky ho urobia otrokom hriechu. Aj keď toto poučenie sa zdá príliš staromódne pre súčasnú dobu, tento pocit nič nemení na pravdivosti duchovných zákonitostí, ktoré vnímame v duši človeka. A pre víťazstvo nad vášňami, ktoré vedú k hriechu, nejestvujú nijaké iné zbrane ako tie, síce na oko staromódne, ale osvedčené v životoch všetkých svätých.
Pripraviť sa na zápas
Mnohokrát prežívame stav znechutenia, keď stroskotáme v nejakom duchovnom úsilí, ktoré vzišlo zo vzplanutia srdca spôsobeného čítaním, počúvaním alebo videním príkladu druhých. V čase tohto zápalu sa všetko zdá ľahké a s nadšením sa púšťame do duchovných aktivít, od ktorých očakávame, že nás privedú bližšie k dokonalosti. Nezriedka však už v priebehu pár dní sa môžeme dostať do stavu, keď vnímame, že sme opustili dobrý zámer a srdce sa naplní pocitom znechutenia nad vlastnou slabosťou. Toto stroskotanie v dobrom diele sme zažili mnohokrát. Sv. Izák Sýrsky nám však môže pomôcť v budúcich zápasoch svojím poučením. Hovorí:
,,Kedykoľvek sa rozhodneš začať nejaké dobré dielo, najprv sa priprav na pokušenia, ktoré na teba prídu a nepochybuj o pravde. Pretože je zvykom nepriateľa, kedykoľvek vidí človeka s horúcou vierou, začať niečo dobré, konfrontovať ho s rôznymi ťažkými pokušeniami, aby ho vyľakal, schladil jeho dobrý úmysel a obral ho o zápal uskutočniť dobré dielo, ktoré sa páči Bohu. Preto sa najprv priprav statočne sa postaviť pokušeniam, ktoré prídu proti dobrému dielu, a až potom ho začni uskutočňovať. Ak si sa nepripravil na stretnutie s pokušeniami, potom sa vyhni praktizovaniu čností.”
Diabol neznáša pohľad na človeka, ktorý sa rozhodol k duchovným aktivitám, ktoré môžu posvätiť jeho život. Preto vždy, keď sa rozhodujeme pre nejaké dobré dielo, musíme sa pripraviť , že hneď prídu ťažké pokušenia, ktorými nás diabol bude chcieť odradiť od dosiahnutia cieľa. Duchovný život je pre odvážnych, ktorý si uvedomujú, že ide o zápas do ktorého sa musí vstúpiť s veľkou statočnosťou.
Čím väčšie duchovné ciele si nastavíme, tým väčšie skúšky musíme očakávať. Kto sa dá oklamať sladkými rečami, ktoré predstavujú duchovný život ako prechádzku ružovým sadom, vstúpi do tohto zápasu nepripravený na pokušenia a celkom isto v krátkom čase v svojom zámere stroskotá.
Ilúzia o vlastnej sile
Tým, ktorí sa chcú vyhnúť zbytočným stroskotaniam v duchovných zápasoch,sv. Izák Sýrsky ponúka dobré rady. Po upozornení, že do každého zápasu máme vstúpiť pripravení a s odhodlaním statočne čeliť pokušeniam, ktoré celkom určite prídu od diabla, zdôrazňuje, že nikdy nesmieme upadnúť do ilúzie, že sme niečo dosiahli vlastnými silami. O takomto človeku hovorí že ,,utečie pred vlastným tieňom; bude hladovať v čase hojnosti a jeho stroskotanie bude vážne i v čase pokoja.”
Všetko dobré konáme skrze dobrú milosť a pomoc. Ak sa toto vytratí z našej mysle a začneme vyzdvihovať vlastné úsilie v dobrom diele, rýchlo stroskotáme, aj keď nie sme vystavení ťažkým skúškam a pokušeniam od zlého. Toto má na mysli sv. Izák Sýrsky, keď hovorí o hladovaní v čase hojnosti a stroskotaní v čase pokoja.
Spomínam si na muža, ktorý mi vyrozprával svoju skúsenosť s prežívaním veľkého pôstu. Stanovil si veľmi náročný režim: striktný pôst, zrieknutie sa TV, viac modlitby a účasť na všetkých veľkopôstnych liturgiách. Keď nad tým jeho priatelia žasli, odpovedal že je to otázka silnej vôle a že nikdy nie je pre neho problém dodržať to, k čomu sa rozhodne. A skutočne to aj dodržal. Predsa však nedeľa Paschy nebola pre neho to, čo očakával. Myslel si, že bude nejako silnejšie naplnený radosťou zo Vzkriesenia. Opak bol však pravdou. Bola to pre neho najhoršia Veľká noc. Hneď zrána sa doma rozhádal pre nejakú maličkosť. Bol natoľko nazlostený, že po liturgii si to zamieril rovno do baru a opil sa. Bol to pre neho veľmi zahanbujúci zážitok, ale vyvodil z toho dobrý záver. Povedal: ,,To sa mi stalo pre moju pýchu, pretože som sa hrdo spoliehal iba na svoju silnú vôľu. “
Kto nežobre o Božiu milosť a pomoc a spolieha sa len na svoju silu, ten ,,utečie pred vlastným tieňom; bude hladovať v čase hojnosti a jeho stroskotanie bude vážne i v čase pokoja.”
Osvojenie si prikázaní
Sv. Izák Sýrsky hovorí: ,,Božie prikázania prevyšujú všetky poklady sveta a kto si osvojí Boží zákon, nájde v ňom samotného Pána. Človek, ktorý túži po naplnení Božej vôle, bude mať anjelov ako svojich sprievodcov. Človek, ktorý sa bojí hriechov, prejde nebezpečnou cestou bez zakopnutia a v čase temnoty nájde pred sebou i v sebe svetlo. Pán starostlivo stráži kroky človeka, ktorý sa bojí hriechov, a jeho milosť ho podrží, keď sa pošmykne.”
Dodržiavanie Božích prikázaní sv. Izák Sýrsky vníma ako podmienku pre pestovanie duchovného života. Bez toho základu nie je možný žiadny rast. Niekedy môže dôjsť k falošnému uspokojeniu sa tým, že prehliadame prestupovanie nejakého prikázania tým, že zachovávanie mnohých ďalších prikázaní nám nerobí žiaden problém. Akoby sme boli spokojní s tým, že všetky elektrické rozvody v dome sú v poriadku, ale hlavný prívod je pri tom preťatý. Výsledkom je, že nám chýba svetlo v celom dome.
V tom poučení nachádzame ozvenu Ježišových slov: ,,Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať, a zjavím mu seba samého” (Ján 14,21). Sv. Izák Sýrsky obrazne hovorí, aké veľké prisľúbenie sa napĺňa v našom živote, keď sme verní Božiemu zákonu. Boh sám sa stáva vládcom nášho života a môžeme spoznávať jeho starostlivú ochranu a jeho vedenie. Zachovanie prikázaní patrí medzi prvé kroky na začiatku našej duchovnej cesty.
Vnímať každý hriech v svetle kríža
Rozlišovanie hriechov na ľahké a ťažké alebo smrteľné, môže viesť k nebezpečnej tendencii, že tým ,,ľahkým” človek prestane dávať potrebnú vážnosť natoľko, že mu ani nenapadne voči ním bojovať. Táto ilúzia, že ľahké hriechy sú akoby neškodné, vedie k vážnym problémom v duchovnom živote.
Sv. Izák Sýrsky hovorí: ,,Človek , ktorí považuje svoje hriechy za ľahké, upadne do horších a zaplatí sedemnásobnú pokutu.” Ak bagatelizujeme nejaký hriech, stane sa pre nás cestou k vážnejším previneniam. Pod ,,sedemnásobnou pokutou” myslí veľkú námahu, ktorú potom musíme potom vynaložiť, aby sme sa z toho stavu duše dostali. Žiaden hriech nesmie byť v našej mysli zbavený vážnosti.
Nejde tu o navodenie nejakého škrupulózneho a neprecitliveného vnímania hriechu, ale o reálny pohľad na stav našej duše a nášho vzťahu s Bohom. Každý hriech máme vnímať vo svetle kríža. Utrpenie Krista nám odhaľuje dôsledky hriechu, a tak jeho vážnosť. Ak považujeme nejaký hriech za ľahký, potom minimalizujeme a pozbavujeme ceny Ježišovu obetu na kríži. Odpoveďou na lásku, ktorú vnímame skrze kríž, má byť túžba vytrhnúť zo srdca všetky tie výhonky vášní, ktoré vedú k hriechu – nech by už bol akýkoľvek ľahký.
/Z knihy: M.Keruľ Kmec. Nad slovami sv.Izáka Sýrskeho/