Zo života
Sv. Mikuláša: narodil sa do bohatej kresťanskej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne v meste Patara. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Podľa niektorých Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, nakoľko predošlý zomrel. Chceli vybrať muža, ktorý víťazí (po grécky νίκη, Niki=víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza (νίκη, niki=víťazstvo, λαός, laos=ľud). Iné správy však uvádzajú, že Mikuláš po svojich dobročinných skutkoch, ktoré sa už nedali utajiť, sa rozhodol odísť do samoty, po ceste sa zastavil v meste Myry, kde práve hľadali biskupa. Zo zjavenia starším mesta, ktoré dostali od Boha, bol napokon vybraný Mikuláš.
Ako biskup zostával rovnako plný dobročinnosti a pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády cisára Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol uväznený a až počas vládnutia za cisára Konštantína Veľkého, ktorý udelil Milánskym ediktom v roku 313 kresťanom slobodu a vo svojej ríši podporoval kresťanstvo, sa biskup Mikuláš dostáva na slobodu. Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry sa mali dostať do otroctva. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci vzal mešce s peniazmi a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Je viacero príbehov zo života sv.Mikuláša, cez ktoré sa jeho úcta veľmi rýchlo šírila za hranice jeho biskupstva. Je patrónom námorníkov, nespravodlivo odsúdených a ďalších. Je tiež známe, že sa zúčastnil cirkevného snemu, ktorý odsúdil bludné učenie Ária a sám aktívne proti tomuto bludu aj vystupoval.
Po smrti
Jeho telo bolo uložené do sarkofágu . Pôvodný sarkofág sa v Myre dochoval dodnes a je to typický umelecký štýl rímskych sarkofágov z 3. storočia, teda so stĺpovým lemovaním. V roku 1087 preniesli aj kvôli moslimskej expanzii námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág z Myry, a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana (Ναός του Αγίου Στεφάνου). Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále veľa myrhy. Niektorí vravia o zázraku a o večnej myrhe v hrobe sv. Mikuláša. /z tejto myrhy –oleja vytekajúceho z tela sv.Mikuláša, je táto vzácna tekutina aj na našom mariánskom pútnickom mieste v Ľutine/ Dnes je táto bazilika navštevovaná pútnikmi z celého sveta. Podľa kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre. Zlomenina nosu je pravdepodobne výsledkom hádky s biskupom Areiom. Svätý Mikuláš mal v čase smrti prešedivené vlasy, hnedé oči pri sebe, výrazné líca a nos a mal tmavšiu pokožku. Úcta Úcta k sv. Mikulášovi sa začala šíriť ešte viac od chvíle, keď byzantský cisár Justinián I. (527- 565) dal postaviť v Carihrade chrám zasvätený sv. Mikulášovi. Jeruzalemská zbierka kánonov (kanonár) zo 7. stor. na deň 6. december uvádza: „Pamiatka Mikuláša, biskupa jedného veľkého mesta“. Byzantský cisár Manuel I. Komnenos (1143- 1181) vydal nariadenie, aby sa sviatok sv. Mikuláša oslavoval 6. decembra. Z Byzancie sa jeho úcta rozšírila do celého sveta. Najstarší životopis sv. Mikuláša pochádza až z 9. stor. Na západe pápež Mikuláš (858-867) – prvý pápež s týmto menom – dal okolo roku 860 postaviť v Ríme Chrám sv. Mikuláša. Na územie Nemecka priniesla jeho kult byzantská kňažná Teophano, manželka rímsko-nemeckého cisára Otta II. (973-983). Západná cirkev tiež slávi spomienku sv. Mikuláša biskupa 6. decembra. Vo Francúzsku a v Nemecku existuje viac ako dvetisíc chrámov zasvätených sv. Mikulášovi, v Anglicku od neskorého stredoveku takmer 400. V Kyjevskej Rusi sa kult sv. Mikuláša rozšíril spolu s kresťanskou vierou. V druhej polovici 11. stor. bol v Kyjeve postavený chrám sv. Mikuláša na mohyle Askolda. V Kyjeve existoval ženský kláštor zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý založila manželka kniežaťa Izajslava Jaroslaviča (+ 1078). V tomto kláštore prijala mníšsky stav matka sv. Teodóza Pečerského.V Rusku, na Ukrajine a v iných slovanských krajinách je veľa chrámov zasvätených sv. Mikulášovi; medzi najstaršie patrí Chrám sv. Mikuláša v Ľvove z konca 13. stor. V Gréckokatolíckom obrade je svätý biskup a divotvorca Mikuláš veľmi uctievaný. Jeho ikona sa spravidla nachádza v základnom rade ikonostasu celkom vľavo (na sever). Okrem základného sviatku, ktorý slávime 6. decembra, a vtedy je aj známe obdarovanie detí darčekmi, je v kalendári uvedený aj sviatok prenesenia jeho ostatkov do Bari 9. mája. V Taliansku patrí medzi veľmi obľúbených svätých, v Rusku má veľmi veľkú úctu, čo sa prejavilo aj pri príchode sv. ostatkov biskupa sv.Mikuláša do viacerých ruských miest, kde prišli státisíce veriacich. V Grécku ho uctievajú ako ochrancu námorníkov.
Tropár hl. 4 Boh, večná Pravda, ukázal ťa svojmu stádu ako príklad viery, vzor svätosti a učiteľa zdržanlivosti. Tvoja pokora ťa povýšila a chudoba obohatila, otče, arcipastier Mikuláš. Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.
Kondák hl. 3 Svätý, bol si v Myrách vysluhovateľom sviatostí. Plnil si príkaz Kristovho evanjelia. Svoj život si zasvätil službe ľudu. Aj nevinných si zachránil pred smrťou. Pre svoj dôverný styk s milosrdným Bohom dosiahol si veľkú svätosť.
Po smrti ho Boh oslávil darom zázrakov, a preto dostal prímenie Divotvorca. Práve veľké zázraky boli hlavnou príčinou toho, že sa jeho úcta rýchlo rozšírila po celom svete.
Vo farskom chráme v Davidove sa nachádzajú tieto prevzácne relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša 1.stupňa, a každý štvrtok po sv.Liturgii je moleben k úcte sv. Mikuláša aj s požehnaním jeho sv. relikvií.