Tu sa začína jedna z etáp na ceste k životu, ktorý má svoje vyvrcholenie vo večnosti. Vo svete panuje nesprávny dojem, že nasledovanie Pána znamená vzdať sa tohto sveta, zanechať priateľov, vzdať sa majetku a stratiť všetko, čo je v živote cenné. Ak sa bojíme, že s Kristom nebudeme mať pri sebe nič iné, tak sa veľmi mýlime a nezačali sme chápať Krista.
Naozaj to tak nie je.
Posväcovanie spojené s nasledovaním Krista nie je iba otázkou toho, aby sme sa zriekali, zanechali alebo vzdali sa niečoho pre Krista, je to predovšetkým otázka výmeny. Náš Pán povedal: „lebo čo dá človek výmenou za svoju dušu? ( ) Zamýšľame sa nad tým niekedy? Výmena sa zakladá na skutočnosti, že existujú dve skupiny vecí: tie, bez ktorých sa dá žiť, a tie, bez ktorých život nie je možný.
Môžem žiť veľmi dobre bez mincí, ale nemôžem žiť bez chleba, ktorý si za ne môžem kúpiť. Vymieňam teda jedno za druhé. Podobne je to aj v duchovnom svete. Čoskoro zistím, že je mnoho vecí, bez ktorých môžem žiť, a keď rastiem v poznaní Krista, zisťujem, že môžem žiť bez hriechu, ale nemôžem žiť bez pokoja svedomia, takže vymieňam jedno za druhé. Neskôr, keď ho lepšie spoznávam, zisťujem, že môžem žiť bez nevinného potešenia, ale nemôžem žiť bez potešenia z každodenného prijímania Eucharistie, teda vymieňam jedno za druhé. Keď ešte lepšie spoznávam Krista, zisťujem, že sa môžem zaobísť bez svetského bohatstva, ale nie bez bohatstva Kristovej milosti, teda vymieňam jedno za druhé. Toto je cesta k blaženosti chudobných srdcom.
Zisťujem, že sa môžem zaobísť bez potešení tela, ale nezaobídem sa bez potešení Kristovho Ducha, vymieňam teda jedno za druhé. To je cesta k čistote srdca, bez ktorej nik neuvidí Boha. Zisťujem, že sa môžem zaobísť bez mojej vlastnej vôle, ale nezaobídem sa bez jeho vôle, ktorá sleduje dobro a spásu mojej duše. Vymieňam teda jedno za druhé. A to je cesta k hľadaniu Božieho kráľovstva a jeho spravodlivosti- najprv.
Takýmto spôsobom sa človek idúci za Kristom stáva tým, ktorý zanecháva to staré, a nachádza to nové. Ako hovorí apoštol Pavol, staré sa pominulo, nastáva nové, zanechali sme starého človeka, odsúdeného k smrti, aby sme sa stali novým človekom, ktorý skrze Krista premáha svet a víťazí nad smrťou.
Zemská gravitácia sa oslabuje, gravitácia hviezd zosilnieva, až napokon zostane to, čo hovorí Pavol v liste Filipanom: „Veď pre mňa žiť je Kristus, a zomrieť zisk“ (Flp 1,21), lebo touto poslednou výmenou jeho ziskom je Kristus vo večnom živote. Pekne je to kdesi napísané takto:
- vy ste mi dali svoju ľudskosť, ja vám dávam svoju božskosť
- vy ste mi dali svoj čas, ja vám dávam svoju večnosť
- vy ste mi dali svoje putá a otroctvá, ja vám dávam slobodu Božích detí
- vy ste mi dali svoju smrť, ja vám dávam svoje Vzkriesenie
- vy ste mi dali svoju ničotu, ja vám dávam svoje Všetko
A potešujúca myšlienka v tom všetkom je, že si to nevyžaduje tak veľa, len ochotné srdce, dôveru v Pána a aspoň trochu lásky.