Možno dodať že ešte pred tým Božím, to budú tie pozemské. Ale Bohu vďaka. Už vyše roka trvajúci zákaz verejných bohoslužieb s výnimkami počas niekoľkých týždňov aj to s obmedzeniami znamená vážny zásah do viery človeka, ktorá má svoj pôvod v Bohu a živí sa Božími prostriedkami na spásu duše ale aj plnenie poslania, ktoré má človek od Boha.
Cirkev spravuje Božie Dary a Tajomstvá, ale nevlastní ich. Je správcom rozmanitých božích darov, ako píše apoštol.
Zákaz účasti na týchto daroch a prostriedkoch spásy kladie závažnú otázku i predstaviteľom Cirkvi, a tobôž sveta – sú oprávnení zamedziť tomu, čo je právom veriaceho kresťana a prístupu k týmto zdrojom posvätenia a úcty voči samému Bohu?
Už cirkevné právo východných cirkví CCEO v kánone 16 hovorí: Veriaci majú právo dostávať od pastierov cirkvi pomoc z duchovných dobier cirkvi, zvlášť z Božieho slova a zo sviatostí. (CCEO can16) A v kánone 17 hovorí: „Veriaci majú právo uctievať Boha kultom podľa predpisov cirkvi svojho obradu a viesť duchovný život podľa vlastných predstáv, ktoré však musia byť v súlade s učením cirkvi. (CCEO can.17) Majú toto právo.
Vzácne vystúpenie Ing. Jána Figeľa je prelomením začarovaného kruhu, kde mnohí čakali na zázrak, ale nie od Boha, ale od sveta a jeho prostriedkov i jeho „dobrej vôle.“
Dr.o.Štefan Kopčák
—————————————————————————————————————
Ján Figeľ podal podnet do Štrasburgu proti zákazu verejných sv. omší
Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu, Ján Figeľ, podal do Štrasburgu podnet na Európsky súd pre ľudské práva a rovnako aj generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, v súvislosti so zákazom slúženia verejných svätých omší.
Podľa Jána Figeľa, bývalého slovenského eurokomisára v Bruseli, je zákaz verejných bohoslužieb porušením ústavného a medzinárodného práva. Žiada preto vládu, aby pravidlá tzv. Covid – automatu upravila tak, aby sa zachovalo právo občanov na slobodu náboženského vyznania alebo viery, a ich uplatňovanie.
Podľa Jána Figeľa ústavný zákon neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže zatvorenie kostolov. Rovnako sa odvoláva na Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody.
V liste, ktorý napísal vláde Ján Figeľ uvádza: „Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie.“ Zároveň porovnal pandemické opatrenia v susedných štátoch a konštatoval, že nikde neboli uplatnené také striktné opatrenia, ako na Slovensku.
Pokiaľ bude na základe tohto podnetu rozhodnuté, že tieto opatrenia boli protiústavné a v rozpore s Európskym dohovorom pre ľudské práva, tak to bude nepríjemná situácia nielen pre členov vlády a ich administratívne sily, ale aj pre niektorých horlivých príslušníkov katolíckej Cirkvi, ktorí nad rámec poslušnosti voči štátnemu nátlaku a pod zámienkou spoločenskej zodpovednosti, aktívne vyzývali veriacich k potlačeniu ich oprávnených duchovných potrieb a práv.
Neváhali dokonca takých veriacich, ktorí sa svojich práv dožadovali, označovať ako nezodpovedných, stigmatizovať ich a prisudzovať im rôzne negatívne vlastnosti ako sebectvo, duchovnú pýchu a posmievať sa z ich „tmárstva“ a zaostalosti.
Prevzaté z: https://www.christianitas.sk/jan-figel-podal-podnet-do-strasburgu-proti-zakazu-verejnych-sv-omsi/